Denník N

Snaživci bez talentu pustošia vzdelanie a vedu na Slovensku

Úvaha o vysokoškolských tituloch pri počúvaní Pražského výběru.

Autor je vedec a spisovateľ

Co už to stálo, furt je to málo, co mi to dalo starostí. Jak jsem se snažil, zaživa smažil, omámen vlastní blbostí.“

Spieva Michael Kocáb v piesni s názvom Člověk bez talentu. Tá pieseň sa objavila na druhej platni Pražského výběru dva roky pred pádom komunizmu. V tom čase bolo vo vládnych, a vtedy sa tak hovorilo, že aj straníckych, pričom sa myslelo komunistických, funkciách veľa ľudí omámených vlastnou hlúposťou.

Tuším všetci boli takí. Volali sme ich papaláši. Papaláši mali pred menami aj za menami tituly. Prečo? Nevedno. Snáď, aby si nepripadali hlúpi. Alebo len tak zo zvyku – „Máme funkcie, polia, fabriky, výrobné prostriedky, máme vily, limuzíny, milenky, bazény, sauny… Čo ešte nemáme? Tituly!“

„Lásku si koupíš, ale běda když si chceš koupit nadání.“

Ako k tým titulom papaláši prišli, nevieme. Možno aj podvádzali. Tí poctivejší, aby nemuseli podvádzať, si vymysleli vlastný akademický titul – doktor sociálno-politických vied (skr. RSDr.), ktorý bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Danko

Komentáre

Teraz najčítanejšie