V polovici krajín sveta výrazne klesá pôrodnosť

V novej štúdii vedci skúmali populačné trendy na svete od roku 1950 do minulého roku.

Zistili, že sa rodí podstatne menej detí ako v minulosti a táto skutočnosť môže mať katastrofálne dôsledky pre našu spoločnosť, píše web sciencealert.com.

Údaje vyšli v prestížnom medicínskom časopise Lancet.

V priemere mala žena v roku 1950 4,7 dieťaťa, zatiaľ čo vlani to bolo 2,4 dieťaťa, čiže skoro polovica. Populácia sa neznižuje, ak na ženu pripadá 2,1 dieťaťa.

V polovici krajín výrazný pokles

Zo štúdie vyplýva, že medzi krajinami existujú značné rozdiely v pôrodnosti. Zatiaľ čo v západoafrickom Nigeri pripadá priemerne 7,1 dieťaťa na jednu ženu, na Cypre je to len jedno dieťa. 

Podľa údajov z minulého roku je až polovica krajín na hranici „baby bust“. To znamená, že sa rodí tak málo detí, že populácia klesá.

„Dospeli sme do situácie, keď má polovica krajín mieru plodnosti pod úrovňou nevyhnutnou na zachovanie populácie. Ak sa nič nestane, populácia sa v týchto krajinách zníži. Je to pozoruhodná zmena. Aj mňa tie výsledky zaskočili – predstava, že trend zasiahol až polovicu krajín sveta, prekvapí veľa ľudí,“ povedal spoluautor štúdie Christopher Murray z University of Washington pre BBC.

Málo detí, veľa seniorov

Ekonomicky rozvinuté krajiny vykazujú v priemere nižšiu mieru pôrodnosti. Neznamená to, že počet ľudí žijúcich v týchto krajinách zákonite klesá, a to preto, že veľkosť populácie závisí nielen od pôrodnosti, ale aj od miery úmrtnosti a migrácie.

Podľa odborníkov môže trvať niekoľko generácií, kým sa tieto zásadné zmeny v pôrodnosti prejavia. „Už čoskoro však budeme prechádzať do fázy, keď sa spoločnosti budú musieť vyrovnávať s klesajúcou populáciou,“ vysvetlil Murray.

„Ak budú súčasné trendy pokračovať, bude len veľmi málo detí a naopak, bude veľa ľudí starších ako 65 rokov. Za týchto okolností je veľmi ťažké udržať globálnu spoločnosť. Zamyslite sa nad všetkými ďalekosiahlymi sociálnymi a ekonomickými dôsledkami pre spoločnosť, v ktorej bude viac starých rodičov ako vnúčat,“ upozorňuje Murray pre BBC.

Odborník zdôraznil, že nižšiu pôrodnosť zatiaľ kompenzuje migrácia, ktorú však nepovažuje za dlhodobé riešenie. „Myslím si, že Japonsko si problém uvedomuje. Čelia klesajúcemu počtu obyvateľov, ale nemyslím si, že to zasiahlo mnoho krajín na Západe, kde nízku pôrodnosť kompenzuje migrácia. Na globálnej úrovni však migrácia nie je riešením,“ dodal Murray.

Väčší prístup k antikoncepcii alebo zamestnaniu

Nie všetko je však podľa autorov štúdie iba negatívne – dospelosti sa dožíva viac detí, takže ženy nemusia rodiť tak často, aby mali rodinu.

V porovnaní s minulosťou majú ženy zvýšený prístup k antikoncepcii, zamestnaniu a vzdelávacím príležitostiam.

Ďalším pozitívom môže byť vplyv na životné prostredie. Nižšia miera pôrodnosti totiž môže ľudstvu poskytnúť čas pri hľadaní odpovedí na otázky spojené s klimatickou zmenou.

Dostupné z: DOI:https://doi.org/10.1016/S0140-6736(18)32278-5