Denník N

Prehliadané krízy sveta s Lekármi bez hraníc: Neviditeľná frontová línia v srdci Afriky

Letisko v Bangui slúži ako utečenecký tábor. Foto - Yann Libessart/Lekári bez hraníc
Letisko v Bangui slúži ako utečenecký tábor. Foto – Yann Libessart/Lekári bez hraníc

Už sa zdalo, že sa situácia upokojuje, no vlani sa Stredoafrická republika znovu ocitla v špirále násilia. Civilisti trpia, štvrtina národa je vysídlená.

Autorka je tlačová koordinátorka českej kancelárie Lekárov bez hraníc

V seriáli o svetových humanitárnych krízach, na ktoré sa zabúda, pokračujeme Stredoafrickou republikou.

„Jediné, čo nám zostalo, je strach o život,“ zverila sa mi pred časom tridsaťročná Esther. „Utekanie ma už unavuje. Keď započujem streľbu, ostávam v nemocnici,“ podotkla Stredoafričanka, ktorá sa vlani v lete pre obnovené boje s dcérou a mladším bratom uchýlila do areálu nemocnice v meste Batangafo, ktorú podporujú Lekári bez hraníc. Spolu s Esther tam úkryt vyhľadali tisíce ďalších.

Jej domov v tej chvíli tvorila chatrč zbitá z niekoľkých vetiev a kusov rôzneho materiálu. Postavili si ju za budovou s operačnou sálou. Rozhodnutie ukryť sa pred násilím v areáli zdravotníckeho zariadenia vykresľuje zúfalstvo miestnych. Skoro nikde nie je bezpečne. Nemocnicu vidia ako poslednú oázu, kam majú zbrane a násilie vstup zakázaný. Lenže v tomto konflikte to tak úplne neplatí…

Nemocnica v meste Batangafo poskytla útočisko tisíckam ľudí. Foto – Natacha Buhler/Lekári bez hraníc

Už nejde o zablúdené guľky

Pre lepšie pochopenie situácie sa vráťme o niekoľko rokov späť. V roku 2013 proti sebe namierili zbrane bojovníci z prevažne moslimskej koalície Séléka a bojovníci kresťanských milícií nazvaných Anti-balaka. V miere násilia si obe strany občianskej vojny nemali čo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie