Prehliadané krízy sveta s Lekármi bez hraníc: Neviditeľná frontová línia v srdci Afriky
Už sa zdalo, že sa situácia upokojuje, no vlani sa Stredoafrická republika znovu ocitla v špirále násilia. Civilisti trpia, štvrtina národa je vysídlená.
Autorka je tlačová koordinátorka českej kancelárie Lekárov bez hraníc
V seriáli o svetových humanitárnych krízach, na ktoré sa zabúda, pokračujeme Stredoafrickou republikou.
„Jediné, čo nám zostalo, je strach o život,“ zverila sa mi pred časom tridsaťročná Esther. „Utekanie ma už unavuje. Keď započujem streľbu, ostávam v nemocnici,“ podotkla Stredoafričanka, ktorá sa vlani v lete pre obnovené boje s dcérou a mladším bratom uchýlila do areálu nemocnice v meste Batangafo, ktorú podporujú Lekári bez hraníc. Spolu s Esther tam úkryt vyhľadali tisíce ďalších.
Jej domov v tej chvíli tvorila chatrč zbitá z niekoľkých vetiev a kusov rôzneho materiálu. Postavili si ju za budovou s operačnou sálou. Rozhodnutie ukryť sa pred násilím v areáli zdravotníckeho zariadenia vykresľuje zúfalstvo miestnych. Skoro nikde nie je bezpečne. Nemocnicu vidia ako poslednú oázu, kam majú zbrane a násilie vstup zakázaný. Lenže v tomto konflikte to tak úplne neplatí…
Už nejde o zablúdené guľky
Pre lepšie pochopenie situácie sa vráťme o niekoľko rokov späť. V roku 2013 proti sebe namierili zbrane bojovníci z prevažne moslimskej koalície Séléka a bojovníci kresťanských milícií nazvaných Anti-balaka. V miere násilia si obe strany občianskej vojny nemali čo