Newsfilter: Smer prežíva najhorší rok a Fico ešte odháňa Lajčáka
Lajčák hrozí odchodom, no Smer sa zaoberá svojím snemom. Most ministra chabo podporil, ale rozhodujúci bude skôr hlas SNS, ktorá by sa ho rada zbavila. A vláda ohlasuje opatrenia, ktoré vyzerajú takmer ako reformy.
Správy vybral a komentoval Tomáš Gális
1. Ak by aj Fico chcel na okraj, má veľký hendikep
Rok 2018 sa síce ešte neskončil, ale už teraz je jasné, že decembrový snem Smeru môže byť slávnostný maximálne podľa názvu. Táto strana také tvrdé rany ako tohto roku ešte neutŕžila.
Samozrejme, strana nakoniec prežije aj prípadný odchod ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý v utorok pohrozil demisiou. Pri pohľade na vernosť Bélu Bugára a nehanebnosť Andreja Danka je dokonca možné tipnúť si, že to nakoniec prežije aj vláda, ale to nič nemení na tom, že v Smere sa tohto roku čosi definitívne pokazilo.
Samé zlé správy. Ešte v januári a vo februári aj za súhlasného prikyvovania časti názorových oponentov Robert Fico predstieral záujem o vstup do jadra Európskej únie. A v tom istom čase sa hovorilo aj o jeho záujme stať sa ústavným sudcom.
No po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tomu už nemohol veriť nikto súdny. Z Fica sa stal pre jeho postoj k novinárom, divadlo s miliónom na stole, mafiu na úrade vlády a sorosovanie neprijateľný politik, ktorý musel so svojím verným ministrom vnútra po masových protestoch a hrozbe Mosta odísť z postu premiéra.
Smer stratil časť priaznivcov a súčasná koalícia by podľa prieskumov už väčšinovú vládu dohromady nedala. A hoci Petrovi Pellegrinimu okamžite po nástupe do premiérskeho úradu stúpla popularita, predsedovi strany, naopak, rýchlo spadla.
Čoraz vyšinutejší. Ani v parlamente to pre Smer nevyzerá ružovo. Koalícia síce dokáže napríklad zablokovať program mimoriadnej schôdze, naďalej potápa takmer všetky opozičné návrhy a takmer všetky svoje presadí, lenže je tu zopár dôležitých momentov, ktoré ukazujú, že je to stále ťažšie.
Vládna koalícia má už len najtesnejšiu väčšinu, je závislá od prebehlíkov a už dokonca priznáva aj rokovanie s fašistami. Návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku koalícia nedokáže presadiť od júna a zmena voľby ústavných sudcov na poslednú chvíľu neprešla, takže Ficov sen o dôstojnom ukončení kariéry sa zrejme definitívne rozplynul.
Bývalý a súčasný premiér nedokážu skrotiť ani predsedu SNS, ktorý by za normálnych okolností už dávno nemal byť predsedom parlamentu. Ba čo viac, musia strpieť čoraz väčšiu hanbu, ktorú robí, i viaceré jeho bizarné nápady.
Samotný Robert Fico sa správa čoraz vyšinutejšie. Stačí sa pozrieť na obsah jeho vystúpení. Okrem sociálneho populizmu ako obedy „zadarmo“, dôchodkový strop či asignácia dvoch percent rodičom na tlačovkách a v ponurých videách naďalej rozpráva o prevrate, znovu útočí na novinárov a mimovládky a snaží sa loviť voličov, ktorí za všetkým šípia sprisahanie.
Veľký hendikep. Nevedno, nakoľko v prípade globálneho kompaktu o migrácii Fico len neodhadol reakciu ministra Lajčáka, ktorý povedal, že sa spolu na túto tému rozprávali. Nevieme, či mu predstava, že sa stane lokálnym lídrom boja proti migrácii, skutočne stojí za stratu doma i vonku rešpektovaného šéfa diplomacie a z hľadiska Smeru jednoznačne najlepšieho prezidentského kandidáta.
Ale vyzerá to tak, že Fico svoj už dlhšie sa vytrácajúci cit pre realitu
