Naozaj chcete, aby Danko odstúpil?

Autor je teológ

„Študujte zodpovedne, prosím! Blaho študentov je pre nás vysokou prioritou. To, že knižnica je otvorená 24/7, neznamená, že by ste mali študovať nonstop. Robte si pravidelné prestávky, majte dostatok spánku a v noci cestujte domov bezpečne.“

Univerzita v severoanglickom meste Durham upozornenie pre študentov myslí vážne. Knižnica býva cez deň plná, nájsť voľné miesto môže byť problém. Ak chcete sedieť pri okne s výhľadom na katedrálu, musíte prísť ráno. Dlho do noci sa tu študuje bežne – nielen pred skúškami či termínom na odovzdanie esejí, ale priebežne.

V nemeckom Heidelbergu je situácia podobná. Knižnicu zatvárajú o jednej ráno. Uprostred prázdnin, v auguste!

Túžba po poznaní

Idea modernej univerzity, ktorú sformuloval Wilhelm von Humboldt, a ktorá sa presadila na celom svete, zdôrazňuje dva aspekty: tvorenie a šírenie poznania. Tvorba poznania (veda) a šírenie poznania (výuka) sú neoddeliteľne spojené. Pri návšteve univerzity, ktorá sa k tomuto ideálu blíži, je možné túžbu po poznaní vidieť: manifestuje sa prítomnosťou poctivých vedcov a zároveň zanietených pedagógov, a tiež knižnicou plnou študentov.

Zároveň je nutné zdôrazniť, že k tomuto ideálu sa nemusia blížiť len elitné univerzity. Aj na školách, ktoré nefigurujú na čelných priečkach rebríčkov, stretnete vedcov, ktorí možno nepatria medzi svetovú špičku, no svoju prácu si robia poctivo. A mnohí študenti – aj na slovenských školách – pristupujú k plneniu svojich povinností zodpovedne. Naopak, ani špičkovým univerzitám sa nevyhli akademické škandály, a medzi ich študentmi sa našli plagiátori.

Kľúčové je, či je univerzita ako inštitúcia naplnená túžbou po tvorbe a šírení poznania. A následne, či dokáže garantovať, že študenti a zamestnanci, ktorých motivujú iné ciele než poznanie, nebudú môcť univerzitu zneužívať.

Kto podvádza, netúži po poznaní

Akýkoľvek akademický podvod je nezlučiteľný s túžbou po poznaní. Ten, kto prezentuje pavedu ako vedu, alebo kto prezentuje cudziu prácu ako svoju, je podvodník, ktorého vôbec nezaujíma poznanie. Univerzitu a jej spoločenskú prestíž vníma len ako nástroj na dosiahnutie svojich osobných cieľov.

Andrej Danko sa javí len ako obyčajný malý podvodník, dosť malomyseľný na to, aby nebol ochotný a schopný napísať pár desiatok strán seriózneho textu, a zároveň dosť malicherný na to, aby sa nechal oslovovať „pán doktor“.

Na slovenských univerzitách sa však pohybuje mnoho väčších podvodníkov, alebo aspoň akademikov, ktorí za svoje morálne pochybné konanie neniesli žiadne následky.

Problém s plagiátorstvom mal aj dekan Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, Marián Vanderka. Profesorom sa stal aj napriek medializovanej kauze krádeže práce svojho zosnulého kolegu. Vanderku akademický senát FTVŠ pred niekoľkými týždňami napriek všetkému opäť zvolil do funkcie dekana.

Mojmír Mamojka mladší sa stal profesorom aj napriek niekoľkým značne pochybným publikáciám.

Do medializovaného škandálu s publikovaním v predátorských časopisoch bola zapojená aj vtedajšia dekanka Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, Ľudmila Lipková. Profesorka Lipková je pritom sama (spolu)autorkou viacerých článkov v predátorskom časopise Actual Problems of Economics, a dnes pôsobí ako (podržte sa) prodekanka pre vedu a výskum.

Podvodné praktiky pri vykazovaní vedeckej činnosti sa nevyhli akademikom z Univerzity Cyrila a Metoda, Univerzity Konštantína Filozofa, Univerzity Mateja Bela a mnohých ďalších. Ja sám som písal o tom, ako sa na Slovensku môže stať odborným článkom aj kázeň z pohrebu.

Dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU píše, že na tejto fakulte plagiátorov netolerujú. To je, samozrejme, správny prístup – no napriek tomu je na mieste otázka, či je správne trestať študentov za podvody v seminárnych prácach, ak v tejto krajine tolerujeme omnoho závažnejšie prešľapy profesorom, dekanom a prodekanom. Poctiví akademici, študenti a občianska spoločnosť už dlho s morálne pochybnými akademikmi nedokážu urobiť takmer nič.

Má skôr odísť politik či profesor?

Naozaj očakávame, že Andrej Danko skončí vo svojej funkcii? Veď aj napriek opakovanej medializácii akademických škandálov na našich univerzitách pôsobia ľudia s pochybným morálnym profilom. Nezmohli sme sa na viac, než na opakovanie všeobecných právd o nekvalite nášho vysokého školstva – a poctiví akademici na slovenských univerzitách sú opakovane zatienení „výkonom“ svojich nepoctivých kolegov.

Alebo ešte inak: na univerzite môžu beztrestne pôsobiť ľudia, ktorí namiesto poctivej akademickej práce investujú svoje úsilie do pavedy a politických bojov. Je také nečakané, že niektorých z týchto hriešnikov láka univerzitná politika, a iného zas politika na parlamentnej úrovni? Prekvapuje nás viac to, že niekto, kto sa dopustil akademického podvodu, pôsobí ako dekan či prodekan, alebo to, že sa takýto človek stal predsedom parlamentu?

Áno, v civilizovaných krajinách politici, ktorí svoje záverečné práce skopírovali, odstupujú. No v prvom rade v týchto krajinách z univerzít odchádzajú akademici, ktorí sa dopustili plagiátorstva či vedomého publikovania v predátorských časopisoch. Andrej Danko by mal odísť. No kto má odísť skôr? Plagiátor z parlamentu, alebo pochybní akademici?