Denník N

Vláda sa rozhodla uvaliť embargo na ústavnosť

Robert Fico a Erik Tomáš. Foto – TASR
Robert Fico a Erik Tomáš. Foto – TASR

Vládna moc sa rozhodla novinám a čitateľom vziať ich neodňateľné právo len preto, lebo ho využívali.

Ústava zaručuje každému základné právo na slobodu prejavu, na informácie a na slobodné vyjadrovanie a rozširovanie svojich názorov a informácií slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, vrátane satirických nálepiek. Informačné embargo aktuálne uvalené vládou na nepohodlný Denník N je teda aj embargom na ústavnosť.

Na virtuálnom cintoríne slovenskej ústavnosti tak k trom doteraz najväčším pomníkom jej postmečiarovského obdobia (vyvlastňovací zákon, zákaz tvorby zisku a kauza Čentéš) môže teraz pribudnúť štvrtý. Všetky majú pritom jedno spoločné – kolektív autorov, ktorí sú pri svojej „tvorbe“ natoľko slobodní, že sa nezvyknú nechať vyrušovať niečím tak abstraktným, ako je právo.

Paragrafy takýto postup zakazujú

Napriek značnej a dobre mienenej snahe sa mi nepodarilo nájsť žiaden paragraf, ktorý by umožňoval akémukoľvek štátnemu orgánu z akéhokoľvek dôvodu selektívne a diskriminačne bojkotovať konkrétne médium. Namiesto toho som však našiel hneď niekoľko paragrafov, ktoré takýto postup priamo zakazujú.

Vyjadrovanie a rozširovanie názorov a informácií akýmkoľvek spôsobom je uplatňovaním základného práva podľa čl. 26 ods. 4 ústavy. Tá istá ústava na inom mieste zároveň zaručuje základné práva a slobody každému a zakazuje nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu politického či iného zmýšľania alebo iného postavenia, čiže aj z dôvodu zastávania a šírenia určitých názorov.

Ak budeme v čítaní ústavného textu pokračovať, dočítame sa aj to, že za uplatňovanie základných práv a slobôd nemôže byť nikomu spôsobená ujma na právach. A aby toho nebolo málo, štátnym orgánom je podľa ústavy dovolené konať iba to, čo im ústava a zákony výslovne dovoľujú.

Diskriminácia v priamom prenose

Vládna moc vyhlásila bojkot jednému nepohodlnému denníku pre zverejnenie satirických nálepiek s karikatúrami, ktoré sa netrafili do vkusu jej vrcholného predstaviteľa. Povedané inak, vládna moc sa rozhodla tomuto denníku a tým nepriamo jeho čitateľom odňať neodňateľné základné právo na informácie z dôvodu, že denník zverejnením nálepiek iba v praxi uplatnil svoje základné právo na slobodu prejavu a na slobodné vyjadrovanie a rozširovanie názorov a informácií garantované ústavou.

V priamom prenose teda môžeme sledovať diskriminačné (v rozpore s čl. 12 ods. 2 ústavy a § 3 tlačového zákona) a svojvoľné (v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy) postihovanie iného za uplatňovanie jeho základných práv a slobôd v rozpore s čl. 12 ods. 4 ústavy.

Tlačový zákon okrem už spomínaného zákazu diskriminácie ukladá orgánom verejnej moci (t.j. aj vláde) povinnosť poskytovať vydavateľovi periodickej tlače informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti. Je to tak z dôvodu, že činnosť orgánov verejnej moci je predmetom verejného záujmu a informácie o tejto činnosti sú „majetkom“ každého z nás.

Nejde teda o súkromné informácie predstaviteľov vládnej moci, ktoré sú predmetom ochrany ich súkromia a môžu s nimi nakladať podľa ľubovôle, ale o informácie, ktoré sú predmetom verejného záujmu a predstavitelia vládnej moci sú iba ich dočasne poverenými správcami v prospech verejnosti (podobnosť s verejnými financiami tu nie je vôbec náhodná).

Neplnenie alebo ignorovanie povinnosti poskytovať informácie nediskriminačným spôsobom zákon neumožňuje ospravedlniť dokonca ani tým, že by vydavateľ periodickej tlače včas neuverejnil opravu, odpoveď alebo porušil inú právnu povinnosť voči predstaviteľovi verejnej moci. Sankcie za prípadné porušenie zákonnej povinnosti vydavateľom sú výslovne uvedené v zákone, no uvalenie informačného embarga medzi nimi nie je.

Ak tento stav nebude bezodkladne odstránený, rozhodnutie vlády o uvalení informačného embarga môže byť preskúmateľné Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe sťažnosti podanej vydavateľom pre porušenie jeho základných práv. Výsledkom by bola kauza, ktorá by vôbec nemusela byť, ak by si moc dokázala ctiť právo.1

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič