Bol pri tom, keď sa hádzali stoličky aj keď sa šoférovalo. Weiss skončil v reprezentácii
Vladimír Weiss už nie je slovenským futbalovým reprezentantom. „Za Hapala som skončil, vyjadrím sa v najbližších dňoch,“ povedal pre Plus jeden deň.
Český tréner Pavel Hapal prebral slovenský tím po Jánovi Kozákovi, prvé dva zápasy s ním odohral v rámci Ligy národov v piatok s Ukrajinou (4:1) a v pondelok v Česku (0:1). Ani v jednom z nich sa Weiss na ihrisko nedostal.
Keď Hapal v Česku v 79. minúte poslal na ihrisko Adama Nemca a vyčerpal posledné striedanie, Weiss sa zdvihol z lavičky a odišiel do šatne. Po zápase podľa portálu profutbal.sk povedal, že v reprezentácii končí. Na druhý deň to potvrdil aj pre plusku.
„Dozvedel som sa to, až keď som prišiel do šatne. Tam mi podal ruku a odišiel. Chápem frustráciu z toho, že nedostal šancu. Voči mužstvu, nám trénerom ani realizačnému tímu neprejavil rešpekt, a to určite nie je v poriadku,“ povedal Hapal pre futbalsfz.sk.
Hapal tvrdí, že jemu svoj koniec ešte neoznámil. „A teda sa nemám k čomu vyjadrovať. Loptička je teda na jeho strane, on sa musí vyjadriť a vysvetliť, čo sa stalo. Rozhodne nechcem urobiť unáhlené závery,“ doplnil Hapal.
Weiss patril k najdôležitejším hráčom reprezentácie pod tromi trénermi: svojím otcom Vladimírom Weissom st., dvojicou Stanislav Griga – Michal Hipp aj Jánom Kozákom.
Za Slovensko odohral 66 zápasov, v ktorých strelil sedem gólov.
Jeho reprezentačnú kariéru však sprevádzalo niekoľko mimofutbalových škandálov, pri každom trénerovi (okrem jeho otca) po jednom väčšom.
Článok pokračuje pod komentárom.
Dopracoval sa tam, kam patril už dávno
Vladimír Weiss vyhlásil, že pod trénerom Hapalom skončil. Ostáva veriť, že tréner Hapal bude reprezentáciu trénovať dlho.
Na jeseň 2009 postavil Weiss starší, vtedy tréner reprezentácie, do dôležitého zápasu v Severnom Írsku Weissa mladšieho, vtedy neosvedčeného, ale nesmierne talentovaného. Weiss starší vyhral, lebo Weiss mladší očaril. Potom sa to už neopakovalo, alebo ak aj áno, všetko to spoľahlivo prekrývali kauzy.
Ak by sme nad Weissom mladším cítili ľútosť, mohli by sme povedať, že je to smutný prípad. Klesá športovo: v Glasgowe Rangers naňho ešte stále spomínajú, bol v Espanyole Barcelona, potom s Pescarou vypadol do druhej talianskej ligy. Hral za Olympiakos Pireus, ale pohádal sa s trénerom, a tak skončil v katarskej lige. Každý, kto začínal v Manchestri City a hral Ligu majstrov, si musí povedať, že ak skončil v Katare, niečo sa stalo.
Ľútosť však nie je na mieste, Vladimír Weiss je dospelý, alebo aspoň technicky by mal byť. Je príkladom toho, čo sa stane, keď syn preberie otcove najhoršie črty a niekoľkokrát ich znásobí. Je príkladom toho, čo dokáže vlastná hlúposť. A koľkokrát ju možno tolerovať.
Toto nie je bodka za Weissovou kariérou — hoci je v Katare, čiže teoreticky by mohla byť —, ale už dnes môžeme povedať, že to bol chuligán. Bol pri tom, keď sa hádzali stoličky aj keď sa šoférovalo. Nadával novinárom, porušoval disciplínu, jednoducho sa správal, ako keby nič nemusel a všetko mohol.
Ak by nemal to náhodné šťastie, že je nadmieru talentovaný, pohyboval by sa
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
