Najväčší svetový drogový prieskum sa ľudí pýta, či by si priplatili za férový kokaín

Férový kokaín je výmysel. Neexistuje. Za každou lajnou drogy narezanou cez víkend v nočnom klube v niektorej zo západných metropol sú hektáre zničeného tropického pralesa a obete vojny medzi drogovými kartelmi.

V tomto zmysle – ak rátame aj nepriame spoločenské škody v každom článku reťazca od výroby až po distribúciu k zákazníkom – je práve kokaín najškodlivejšou zo všetkých drog, aj keď je pravda, že z čisto zdravotného hľadiska neškodí ľudskému telu tak veľmi ako heroín či alkohol.

Otázne je, čo by bolo, keby bola na trhu „fair trade“ verzia drogy. Predstavme si koku pestovanú nie na úkor pralesa lokálnymi farmármi. Koku, ktorú od nich za férovú cenu vykúpi, spracuje a distribuuje niekto, kto nepatrí k organizovanému zločinu.

Takýto „etický kokaín“ by bol zrejme drahší ako súčasných 80 eur za gram. Koľko by si boli uvedomelí zákazníci ochotní zaň priplatiť? A nie je to vlastne nemorálna otázka? Nebolo by lepšie, keby žiadne drogy nebrali?

Global Drug Survey je najväčším a najpodrobnejším drogovým prieskumom na svete práve preto, lebo kladie aj nemiestne otázky. Stotridsaťtisíc ľudí v 35-tich krajinách vyplňa každoročne anonymný šifrovaný dotazník, ktorý nemoralizuje, nerozlišuje legálne a nelegálne látky, ani rekreačných užívateľov od problémových.

Projekt stojí na myšlienke, že kto chce meniť rizikové vzorce správania a nastaviť efektívne drogovú politiku, potrebuje dáta. A kto má lepšie dáta o užívaní drog než práve tí ľudia, ktoré drogy sami užívajú?

https://www.youtube.com/watch?v=rylyZ4GvCxM&feature=youtu.be&fbclid=IwAR1SKse9GCsNLTeVDARPtcWjhxkl16KkclwLREclf9rOpS_eNvITUgI2wwk

Dotazník sa nepýta len na to, čo, kde a ako respondenti užili. Chce vedieť, koľko povedzme za tabletku extázy zaplatili, kde presne ju užili a čo si od tohto zážitku sľubovali. Dokáže tak zachytávať nové trendy, na ktoré je potrebné reagovať.

Vlani napríklad ukázal popularitu domácej donášky kokaínu kuriérom, ktorá v niektorých metropolách rýchlosťou tromfne aj objednávku pizze, upozornil na nárast užívania syntetickej látky fentanyl.

Minulý rok bol dotazník po prvýkrát dostupný aj v slovenčine a medzi mediálnych partnerov sa po boku Guardianu či New York Times zaradil aj Denník N. Štyritisíc respondentov zo Slovenska prekvapilo aj Slovenskú psychedelickú spoločnosť (SAPAS), ktorá preklad zorganizovala.

„Čakali sme najviac tisícpäťsto ľudí,“ hovorí odborník na závislosti Martin Pažitný.

Výsledky si môžete pozrieť tu, tohtoročná verzia je do konca decembra tu, zapojiť sa môže každý nad 16 rokov. Čo tento rok pribudlo? Okrem fair trade kokaínu aj otázky o drogách a sexuálnom násilí, či užívaní psychedelík v terapii.

Marihuanové cukríky

Jedným z cieľov prieskumu je vniesť do debaty o drogách namiesto pocitov viac dát.

„Všade sa hovorí o postfaktuálnej dobe, My, ktorí sa téme drog venujeme, tomu čelíme už dlhšie. Verejná debata sa vezie na vlne predsudkov a emócií,“ vysvetľuje Pažitný.

Jedinečnosť prieskumu spočíva v tom, že namiesto celkového rozšírenia užívania drog v populácii alebo úzkeho spektra problémových užívateľov cieli na rekreačných užívateľov. Títo väčšinou v štatistikách nefigurujú.

„Zvyčajná predstava o užívateľovi drog je, že je to človek, ktorý je závislý, nepracuje, je na ceste k bezdomovectvu a kriminalite – a je morálne skazený. Lenže takto realita nevyzerá. Nejakú drogu príležitostne užijú až státisíce ľudí, ktorí zároveň nemajú problém so zákonom či závislosťou. To však ešte neznamená, že nepotrebujú varovanie pred rizikovým správaním. Vieme, že po alkohole sa nemá šoférovať a takisto treba vedieť minimalizovať riziko pri užívaní drog, ak sa už preň ľudia rozhodli.“

Tohtoročný dotazník priberie otázky o výrobkoch z marihuany. „Po legalizácii kanabisu na rekreačné účely v Kanade a niektorých štátoch USA prišli na trh marihuanové poživatiny ako cukríky s účinnou látkou THC. Ich účinok oproti fajčeniu je silnejší, doteraz však nebola ich konzumácia systematicky skúmaná,“ vysvetľuje Pažitný.

Ďalšia nová téma sa týka psychedelík. Napríklad otázka, či by respondenti v  prípade psychických problémov, ako je depresia, vyskúšali terapiu za pomoci psychedelickych látok. Súvisí to s renesanciou záujmu o LSD, MDMA či „magické huby“ vo vede a medicíne, kde sa skúma ich liečebný potenciál.

Zadosťučinením pre Slovenskú psychedelickú spoločnosť je, že sekcia otázok o psychedelikách pribudla vďaka konferencii, ktorú v lete zorganizovala v Bratislave. Ide o jednu z mála stôp Slovenska vo svetovej debate o drogách.