My sme Lorencovci. A takisto radi čítame…
Pri čítaní Lorencových odpovedí mám vždy pocit, akoby som sledoval kvapky na okne. Akýkoľvek pokus o hlbšie preniknutie do sveta za sklom sa zastaví blahosklonným úsmevom.
Nedávno mi môj bývalý kolega z rádia Twist, v deväťdesiatych rokoch výborný novinár, v súčasnosti premonštrátsky kňaz Karol Lovaš, poslal rukopis svojej novej knihy rozhovorov s posledným „šéfom“ Československej štátnej bezpečnosti, generálom Alojzom Lorencom.
Okamžite som spozornel. Príbeh tohto trenčianskeho rodáka, ktorý mohol urobiť vedeckú kariéru, vstúpil však do sveta tajných služieb a represívnych štátnych zložiek, ma vždy zaujímal. Je ukážkovým príkladom človeka disponujúceho obrovskou mocou, širokou škálou informácií a dobre strážených tajomstiev. Ale aj absenciou svedomia a súcitu. Mal teda ideálne predpoklady na prácu, ktorú počas minulého režimu vykonával.
Alojz Lorenc sa venoval
