Masaryk – od zradcu národa po tatíčka osloboditeľa (archívny text)
Kariéra prvého československého prezidenta ukazuje, že odvaha hovoriť pravdu sa nakoniec môže aj politikovi vyplatiť.
„Jdi k čertu, ohavný zrádče. Jdi, přimkni se k nepříteli, jemuž sloužíš. Zapomeň, že jsi se narodil z české matky a že jsi kráčel po české půdě. My tě z národního těla vylučujeme jako šerednou hlízu. Jdi, uteč z této svaté země, než se pod tebou otevře, aby tě pohltila,“ píše vo februári 1887 úvodník najvýznamnejších českých novín na adresu muža považovaného v tom čase v českom prostredí za verejného nepriateľa číslo 1.
Kto by si vtedy pomyslel, že ten, o ktorom sa Národní listy vyjadrovali v tomto duchu, bude o tridsať rokov neskôr naopak najuctievanejším človekom v krajine, Tatíček a Osloboditeľ, skrátene TGM, okolo ktorého sa rozvinie kult osobnosti a i dnes je po ňom pomenovaných množstvo hlavných ulíc a námestí.
Tento rok si nepripomíname len sté výročie vzniku Československa, ale aj dvojsté výročie „objavenia“ druhého z takzvaných rukopisov, vďaka ktorým pražský univerzitný profesor Tomáš Garrigue Masaryk po prvý raz výrazne vstúpil do verejnej diskusie a stal sa v Česku široko známym. Aj keď nie tak, ako sám dúfal.
Takzvaný Rukopis královodvorský mal v roku 1817 objaviť miestny kňaz spolu so všestranným národným buditeľom Václavom Hankom vo veži dekanského kostola v Dvore Královém nad Labem. O rok neskôr dostal najvyšší zemský úradník a zakladateľ Národného múzea v Prahe, gróf František Antonín Kolovrat anonymnú zásielku
