Otakar Horák
Tento rok bol na Slovensku mimoriadne teplý – apríl bol o päť stupňov Celzia teplejší ako dlhodobý priemer a máj zhruba o tri stupne.
Vysoké teploty pokračovali aj v ďalších mesiacoch a nadpriemerné hodnoty dosahovali tiež v septembri a októbri, ktoré boli asi dva stupne nad dlhodobým priemerom z rokov 1981 až 2010.
Z globálneho hľadiska bol tohtoročný október druhým najteplejším októbrom v dejinách meraní a tento rok sa dostane do päťky najteplejších rokov od počiatku meraní v roku 1880.
Nízke hladiny riek
Nie je však iba teplo a na vybraných lokalitách je aj poriadne sucho. Nedávno sme písali, že niektoré rieky v Európe vykazujú rekordne nízke hladiny. Napríklad v Kolíne nad Rýnom mal 23. októbra Rýn hĺbku iba 67 centimetrov, hoci bežne je to viac ako tri metre.
Pre extrémne sucho a nízku hladinu rieky Moravy v lete obmedzili plavbu po Baťovom kanáli. Mimoriadne nízka hladina Dunaja spôsobovala v lete veľké problémy v lodnej doprave v susednom Maďarsku.
Keďže sú vyššie teploty, v zime menej sneží, takže pôdu na jar nezavlažuje toľko topiaceho sa snehu, ktorý v zime nenapadol alebo sa neudržal. Výsledkom je, že pôda je suchšia a vzduch sa rýchlejšie prehrieva. Z toho dôvodu prichádza čoskoro po zime leto, vysvetlil v minulosti pre Denník N klimatológ Milan Lapin z UK.
Odborník dodal, že pre vyššie teploty sa voda z pôdy rýchlejšie vyparuje, takže sa vo väčšej miere vysušuje. Mení sa aj charakter zrážok: „Zatiaľ čo v minulosti padali zrážky často pomaly a dlho, takže sa vsiakli do pôdy, v ostatných desaťročiach stúpa podiel prehánok a lejakov. Voda z nich rýchlo odtečie a toľko už nevsiakne do pôdy,“ hovorí klimatológ Lapin.
Jeseň je najsuchšia na juhozápadnom Slovensku
Najviac sucho je túto jeseň na juhozápadnom Slovensku. „Najhoršia situácia bola na začiatku novembra, keď bolo extrémne sucho až na piatich staniciach. Najdlhšie obdobie s extrémnym suchom bolo v Kuchyni na Záhorí, kde toto sucho trvalo nepretržite od 26. októbra do 14. novembra,“ vysvetlil pre Denník N klimatológ Maroš Turňa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Ide o výsledok nízkych úhrnov zrážok a vysokého potenciálneho výparu (teoretický výpar, ktorý by nastal, ak by v pôde bolo neobmedzené množstvo vody).
„Vysoký potenciálny výpar bol výsledkom nadpriemerne vysokých teplôt vzduchu, nadmerného množstva slnečného svitu a nadpriemerne veterného počasia v tejto oblasti,“ dodal klimatológ Turňa o situácii v Kuchyni na Záhorí, kde sucho dosiahlo extrémne hodnoty.
Sucho sa meria aj takzvaným klimatickým ukazovateľom zavlaženia. Vyjadruje rozdiel medzi zrážkami, ktoré spadnú a ktoré sa vyparia. Ak je hodnota v pluse, znamená to, že výpar je väčší ako zrážky.
„Od začiatku jesene, teda od 1. septembra do nedele 18. októbra bol tento ukazovateľ najvyšší v Košiciach a dosahoval hodnotu až + 110 milimetrov. To znamená, že 110 milimetrov zrážok chýba na to, aby sa vyrovnal deficit vlahy spôsobený výparom,“ povedal klimatológ Turňa zo SHMÚ.
Na juhozápadnom Slovensku dosiahol ukazovateľ hodnotu + 50. „Napríklad v okolí Nitry by mal byť ukazovateľ na jeseň na hodnote + 9. No momentálne je ukazovateľ až na hodnote + 90. Môže to naznačovať veľmi suché podmienky,“ objasnil pre Denník N odborník Turňa.
Extrémne sucho na 5,5 percenta plochy krajiny
Čo sa týka pôdneho sucha, ešte na začiatku septembra bola situácia pomerne priaznivá, no v priebehu jesene sa zhoršovala.
„Extrémne sucho sa objavilo na východe už v polovici septembra a v októbri sa rozšírilo aj na severozápadnom Slovensku. Na prelome októbra a novembra nastalo krátkodobé zlepšenie, ale v priebehu novembra sa extrémne sucho opäť začalo rozširovať na čoraz väčšiu plochu, predovšetkým na východnom Slovensku,“ hovorí Turňa zo SHMÚ.
K 18. novembru bolo v povrchovej vrstve do 40 centimetrov zasiahnutých extrémnym suchom až 5,5 percenta celkovej plochy Slovenska, dodal Turňa.
Podľa neho je najhoršia situácia v pôdnom profile do jedného metra na Dolnom Zemplíne a v Slanských vrchoch. „Ojedinele je výnimočné až extrémne sucho aj v Turčianskej kotline, v okolí Žiliny a na Podunajskej nížine,“ doplnil slovenský odborník.
V rokoch 2016 a 2017 sme problém s pôdnym suchom na Slovensku nemali. „V roku 2015 bolo extrémne sucho lokálne v hlbšej vrstve na severozápade a v povrchovej vrstve extrémne sucho v polovici novembra nebolo ani v roku 2015,“ vraví klimatológ.
Turňa tiež upozornil, že „tento rok a v tomto ročnom období predstavuje 5,5 percenta zatiaľ najväčšiu plochu Slovenska zasiahnutú extrémnym suchom od roku 2015 (od tohto roku máme údaje o pôdnom suchu na Slovensku, pozn. red.)“.
Zvýšia sa nároky na zavlažovanie
Z neúplných dát, ktoré majú klimatológovia zatiaľ k dispozícii, to vyzerá tak, že tento rok bude na Slovensku teplejší a na niektorých miestach aj suchší, ako je dlhodobý priemer.
„Na určitých miestach by mohol byť dokonca najteplejší od začiatku meraní,“ povedal Turňa, no dodal, že na definitívne závery si budeme musieť počkať až do začiatku budúceho roka.
Podľa Turňu platí, že v niektorých horských oblastiach Slovenska úhrny zrážok rastú, no horšie je to v nížinnej krajine, ktoré sú významné z hľadiska poľnohospodárskej produkcie.
„Zvýšia sa nároky na zavlažovanie a vodu v krajine bude treba nejako zadržiavať,“ hovorí odborník zo SHMÚ o výzvach, ktoré sú spojené s nižším úhrnom zrážok a väčším pôdnym suchom v nížinných oblastiach.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
