Možno objavili „dvojča“ nášho Slnka, hviezdy sú vzdialené 184 svetelných rokov

Hviezdy, ktoré vzniknú spoločne, majú veľmi podobné chemické zloženie a rovnaký vek.

Novovzniknutá skupina hviezd sa však pomerne rýchlo rozpadá a v podobe takzvanej otvorenej hviezdokopy existuje iba státisíce až desiatky miliónov rokov.

Väčšina hviezd pritom ostane aspoň v pároch alebo skupinách, vo forme dvojhviezd, trojhviezd alebo viacnásobných sústav.

Po stovkách miliónov rokov sú hviezdy roztrúsené natoľko, že sa prakticky nedá určiť, kde vznikli a kde sú ich súrodenci. V prípade Slnka je hľadanie jeho súrodencov po 4,6 miliardy rokov (vek Slnka) takmer nemožné.

Nejde o prvého súrodenca

Astronómom v Portugalsku sa však pred pár dňami podarilo identifikovať hviezdu, označenú ako HD186302, ktorá je takmer identická s naším Slnkom. Pravdepodobne nejde len o jej súrodenca, ale dokonca o „dvojča“. 

Hviezda HD186302, vzdialená od Zeme asi 184 svetelných rokov, je Slnku podobná vekom, hmotnosťou, metalicitou (podiel výskytu atómov železa a vodíka), aktivitou, chemickým zložením a pomerom izotopov uhlíka.

Tieto, ako aj ďalšie výsledky prináša najnovšia štúdia, ktorá vyšla minulý týždeň v renomovanom vedeckom časopise Astronomy & Astrophysics.

Treba poznamenať, že nejde o prvého objaveného kandidáta na súrodenca Slnka. Tejto cti sa ušlo hviezde s označením HD 162826, ktorá bola objavená v roku 2014. V poradí druhý potenciálny súrodenec je však Slnku omnoho podobnejší ako jeho predchodca.

Pomôže pri odhalení histórie Slnka

Hľadanie súrodencov Slnka prebieha už celé desaťročia. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa predpokladalo, že naša hviezda je stále dvojhviezdou, a jeho neobjavené „zlé dvojča“ dostalo prezývku Nemesis.

Po rokoch výskumu vedci Nemesis nenašli, no stále sa domnievajú, že by naše Slnko mohlo mať súrodenca, píše newatlas.com.

Nájdenie týchto dlho stratených súrodencov nám môže poskytnúť prehľad o zrode skupiny hviezd, ich rozptyle v galaxii, ako aj o šírení života naprieč vesmírom.

„Keďže k dispozícii nemáme veľa informácií o minulosti Slnka, štúdium týchto hviezd nám môže pomôcť pochopiť, kde v našej galaxii a za akých podmienok Slnko vzniklo,“ povedal hlavný autor štúdie Vardan Adibekyan pre newatlas.com.

Existuje život aj inde?

Najnovšie poznatky vyvolávajú aj ďalšiu otázku. Zatiaľ jediným nám známym miestom na život vo vesmíre je slnečná sústava. To v konečnom dôsledku znamená, že hmotnosť, vek, teplota, jasnosť a chemické zloženie Slnka vyhovujú životu.

Na základe toho sa dá predpokladať, že aj planéty krúžiace okolo hviezd, ktoré sa podobajú na Slnko, môžu mať vhodné podmienky na život. Aj preto je veľmi populárne hľadanie exoplanét práve v okolí hviezd podobných Slnku.

„Niektoré teoretické výpočty ukazujú existenciu nezanedbateľnej pravdepodobnosti, že život sa šíril zo Zeme na iné planéty alebo exoplanetárne systémy. Ak budeme mať šťastie a hviezda HD186302 má planétu, ktorá je skalnatého typu v obývateľnej zóne, a ak bola táto planéta ‚kontaminovaná‘ semenami života zo Zeme, potom máme to, o čom človek sníva – Zem číslo dva, ktorá obieha okolo Slnka číslo dva,“ cituje sciencealert.com Adibekyana.

Aj preto sa teraz astronómovia chcú zamerať na hľadanie potenciálnych planét obiehajúcich práve okolo dvojčaťa Slnka.

Slovenský astronóm Peter Vereš, ktorý pracuje v Centre malých planét na Harvarde, je v otázke života mimo Zeme opatrnejší. „Naše Slnko nie je veľmi aktívne, nemá veľmi silné magnetické pole, erupcie, ktoré by zničili život, zároveň je dlhodobo stabilné, čo sa týka teploty a vývoja (už 4,6 miliardy rokov). Aj slnečná sústava vyzerá idealisticky, planéty sa pohybujú po takmer kruhových dráhach.“

Slovenský astronóm dodal: „Naopak, väčšina exoplanetárnych sústav, ktoré sme objavili, tak nevyzerá – obrie planéty sú často veľmi blízko pri hviezde (a mohli tak zničiť potenciálne planéty podobné Zemi), obežné dráhy sú výstredné (krátka životnosť planét) alebo ide o nevhodné hviezdy – malé hviezdy majú nízku teplotu a planéty by tak museli byť blízko pri nich, ale zároveň by boli gravitačne viazané, čo je pre klímu a teplotu planéty katastrofálne.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1051/0004-6361/201834285