Denník N

Mladí rómski aktivisti, to sú budúci právnik, zdravotník aj boxer. Slovo dávky v ich požiadavkách nenájdete

Mladí rómski aktivisti. Foto - Vlado Horváth
Mladí rómski aktivisti. Foto – Vlado Horváth

Sú vzdelaní a úspešní a chcú, aby ich konečne brali ľudia vážne. Kongres mladých Rómov žiada asistentov v školách, v nemocniciach, viac rómskych trénerov či povinnú škôlku.

Dalibor Gábor rozpráva bez váhania a sebaisto. Študuje na Súkromnej sociálnej a pedagogickej akadémii v Košiciach a po maturite chce ísť na právo. Hovorí, že mladí ľudia majú silu a práve oni môžu zmeniť diskrimináciu a nespravodlivé kritériá, ktoré vylučujú Rómov zo spoločnosti.

Dalibor je mladý Róm.

„Mladí vedia sformulovať relevantné požiadavky. Ako rómsky aktivista viem, čo Rómovia potrebujú, poznám komunity a viem aj nastoliť riešenia na niektoré problémy,“ hovorí. Dalibor bol spolu s ďalšími päťdesiatimi študentmi účastníkom Kongresu mladých Rómov.

Medzi mladých rómskych aktivistov sa zaradil aj Viliam Tankó, úspešný slovenský reprezentant v boxe. Hovorí, že Rómovia musia ukázať majorite, že chcú zmenu a niečo pre ňu aj robia. „Nestačí sa len ľutovať, vyhovárať sa na systém a že sa nič nedá, lebo sme Rómovia. My, ktorí vieme, čo chceme, to musíme ukázať aj ostatným.“

Viliam Tankó so svojím trénerom Tomim Kidom Kovácsom. Foto – TASR

Prvý Kongres Rómov sa uskutočnil v Londýne v roku 1971, vtedy s účastníkmi z deviatich štátov. Prijali rómsku vlajku, hymnu a pomenovanie Rómovia. Zhodli sa, že sú rovnocennými občanmi vo svojich štátoch.

Na tom slovenskom sa teraz stretli desiatky rómskych študentov stredných a vysokých škôl.

„Štát zatvára Rómom oči nejakými peniazmi. Celé je to o sociálnych dávkach. Ale nie sú to systémové kroky,“ hovorí ďalšia z účastníčok kongresu, Katarína Horváthová. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a pracuje s Rómami v komunitnom centre v košickej Šaci. Ľudia si podľa nej o Rómoch myslia, že nechcú pracovať, a všetci si už pomaly zvykli na to, že o tejto téme sa len rozpráva, ale nič sa nerobí a nemení.

Čo všetko treba zmeniť

Čo mladí Rómovia žiadajú? Márne by ste čakali vety ako: chceme viac práce, viac škôl a nové byty.

Ich pomenovanie najväčších problémov sa dá zhrnúť do štyroch bodov:

  • učitelia a školy nie sú pripravení na rómske deti;
  • v nemocniciach aj pri pôrodoch sa k Rómom správajú nedôstojne;
  • chcú pracovať, ale firmy ani štát im neveria;
  • nemá kto pomôcť s rozvojom ich talentu.

Dalibor aj Katarína vysvetľujú, že poslancov v parlamente a vládu treba prepojiť s realitou, teda s komunitami. Len tak budú vedieť, aké zákony a reformy budú naozaj užitočné.

„Obec alebo územná samospráva by mali svojich poradcov. Boli by to ľudia z komunít, Rómovia, ktorí by chodili medzi ľudí a vysvetľovali im návrhy zákonov či opatrení mesta alebo kraja. Takto by sa stali tlmočníkmi medzi vládou, krajom či obcou a obyčajnými ľuďmi, ktorých sa zákony týkajú a majú im meniť život,“ vysvetľuje Dalibor.

„Niekedy sa stačí len opýtať. O Rómoch sa hovorí, že nechcú pracovať. Keby ste išli medzi nich a spýtali sa, prečo nechcú pracovať, zistili by ste, že je to inak. Že chcú pracovať, ale nemajú kde,“ vraví Dalibor.

Učitelia nie sú psychicky pripravení na rómske deti

Dalibor ani Katarína nevedia vzdelávanie Rómov pomenovať inak ako slovom hrôza. Deti pred nástupom do prvého ročníka majú dva základné problémy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie