Denník N

Kto sa mýli pri Dankovej práci?

Autor – Miro Čevela
Autor – Miro Čevela

Kompiláty sa často stávajú zároveň plagiátmi práve preto, aby sa nezistilo, že sú iba kompilátmi. Že iba pozbierali názory a výsledky iných autorov.

Autor je vysokoškolský pedagóg,
Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty UK 

So záujmom a po dočítaní aj v „šokovom stave“ som si v Novom Čase prečítal vyjadrenia profesora Turňu, mimochodom, zároveň pracovníka fakulty, na ktorej pôsobím. Nedá sa nezareagovať.

Poďme per partes po jednotlivých tvrdeniach, ktoré miešajú hrušky s jablkami, prispôsobujú, resp. deformujú pravdu tým správnym, resp. „želaným“ (?) smerom. Jedným z vyjadrení bolo: „Ukázanie väčšej či menšej zhody nie je dostatočným dôvodom na konštatovanie, či išlo o plagiát.“

Áno, presne tak, ani väčšia miera percentuálnej zhody nemusí znamenať plagiát. Prehľad literatúry, citácie zákonov či vyhlášok mieru zhody zvyšujú, a číslo nemusí vypovedať o kvalite práce a vklade autora. Neexistuje iba jedna hranica primeranej percentuálnej zhody. Napríklad na mojom pracovisku je povinné vyjadrenie školiteľa v posudku k miere zhody. Ak je nadpriemerná, musí školiteľ lúskať tie texty z protokolu, ktoré sú zhodné, a jasne povedať, či miera zhody je alebo nie je v poriadku, či je vysvetliteľná a či nadpriemerné citovanie bolo alebo nebolo potrebné.

Aké percentá?

Avšak my sa nebavíme v prípade Dankovej práce o čísle, ktoré „vypľul“ softvér. Ak veríme analýze Denníka N, ktorá bola urobená pre, zdôrazňujem, celú (!) prácu, tak vôbec nejde o nejaké konkrétne percentá

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Danko

Komentáre

Teraz najčítanejšie