Od Amazonského pralesa závisí budúcnosť sveta. Nový prezident Brazílie ho môže ohroziť

Budúci prezident Brazílie Jair Bolsonaro sa v roku 2012 vybral na rybačku. Zvolil si však zlé miesto – pri pobreží Ria de Janeiro lovil v chránenej oblasti. Prichytili ho a politik dostal pokutu 10-tisíc brazílskych reálov (2300 eur).

V brazílskom kongrese potom začal podporovať zákony obmedzujúce právomoci organizácií, ktoré trestajú ilegálne rybárčenie, ale aj ťažbu či výrub lesov. Jedným z nich bol aj návrh, aby agenti zasahujúci aj proti ozbrojeným organizovaným skupinám, ktoré majú z ilegálnej ťažby veľký biznis, nemohli nosiť zbrane.

Keď si ho Brazílčania v októbri zvolili za prezidenta, hovorilo sa najmä o tom, že obhajuje vojenskú diktatúru, neznáša menšiny a že je ďalším do partie populistov, ktorých podpora vo svete rastie.

Jeho kritici aj niektorí analytici varujú, že Brazília, piaty najľudnatejší štát sveta, sa pod jeho vedením môže odkloniť od demokracie. Bolsonarova vláda však môže mať ešte väčšie a globálne dôsledky.

Miznú pralesy

Tie vyplývajú z návrhu, ktorý na prvý pohľad pôsobí byrokraticky a neškodne. Bolsonaro ešte pred voľbami hovoril o tom, že chce, aby ministerstvo životného prostredia prešlo pod ministerstvo pôdohospodárstva. Nedávno svoj názor zmenil, no dal najavo, že rezort životného prostredia nebude riadiť environmentalista.

Ministerkou pôdohospodárstva sa má stať Tereza Cristinová, ktorá má podľa brazílskeho novinára Fabiana Maisonnaveho blízko k agroloby a chce obmedziť pokuty za porušovanie ochranárskych zákonov.

V Brazílii sa nachádza veľká časť Amazonského pralesa, najväčšieho dažďového pralesa na svete. Na tomto obrovskom území sa odohráva súboj ochranárov, ekológov, aktivistov a pôvodných kmeňov s biznismenmi, poľnohospodármi a baníkmi. Bolsonaro je, zdá sa, na strane tých druhých.

Z Amazonského pralesa v rokoch 1985 až 2017 zmizlo 71 miliónov hektárov lesa. To je viac ako 14-násobok rozlohy Slovenska. Klčovanie lesov v Amazónii nesúvisí iba s predajom a spracovaním dreva. Veľkou motiváciou je aj voľný priestor, ktorý vďaka tomu získajú poľnohospodári.

Územie, na ktorom sú polia, sa za ten istý čas strojnásobilo a chovatelia zvierat získali o 43 percent viac priestoru. Ten potrebujú najmä preto, aby mohli chovať kravy – hovädzie mäso z Brazílie je veľmi žiadané, rovnako ako sója.

Ekológovia aj obyvatelia Amazónie sa boja, že s Bolsonarom v prezidentskom úrade budú lobisti, ktorí chcú robiť biznis v pralese úspešnejší, a odlesňovanie bude ešte intenzívnejšie.

„Ak poškodíme Amazonský prales, emisie oxidu uhličitého sa zvýšia tak výrazne, že bude trpieť každý,“ povedala pre magazín National Geographic odborníčka na dažďové pralesy Adriane Esquivel-Muelbertová z Univerzity v Leedsi.

Od roku 1965 platí v Brazílii zákon, podľa ktorého musia vlastníci pôdy nechať na časti svojich pozemkov lesy. To, aká veľká časť to má byť, je podľa BBC rôzne – rozsah je od 20 percent až po 80 percent v Amazónii.

Pred niekoľkými rokmi však prešiel zákon, ktorý vyhlásil amnestiu pre tých, ktorí stromy ilegálne vyrúbali. Zvoľnili sa aj iné pravidlá, čo ochranári považovali za krok, ktorý naznačoval, že ničenie najväčšieho pralesa na svete je v poriadku.

Temer minulý rok prezentoval ako úspech, že odlesňovanie sa od augusta 2016 do júla 2017 znížilo o 16 percent. Brazília však aj napriek tomu prišla o 6,6 tisíca štvorcových kilometrov lesa. Pokles nie je taký priaznivý, ak sa berú do úvahy štatistiky z obdobia predchádzajúceho roka – vtedy došlo k 29-percentnému nárastu.

Brazília sa v roku 2015 na klimatickej konferencii v Paríži zaviazala aj k tomu, že emisie oxidu uhličitého do roku 2025 zníži o 37 percent a do roku 2030 úplne prestane odstraňovať lesy.

Bolsonaro sa v predvolebnej kampani podľa vzoru Trumpa vyhrážal, že od parížskej klimatickej dohody odstúpi, no tesne pred druhým kolom volieb zmenil názor. Teraz hovorí, že to neurobí, ak bude mať istotu, že Brazília nepríde v niektorých regiónoch o suverenitu v prospech pôvodných kmeňov či medzinárodných organizácií.

Dobytok aj cesty

Odlesňovanie Amazónie môže spôsobiť obrovské problémy celej planéte. Len nedávno vyšla správa, podľa ktorej môže priemerná teplota vo svete stúpnuť o 1,5 stupňa už do roku 2040.

To by podľa odborníkov spôsobilo „rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti“.

Ochrana pralesov je v boji proti klimatickej zmene kľúčová. Tie totiž pomáhajú pohlcovať obrovské množstvo skleníkových plynov. A naopak, keď sa rúbu, do atmosféry sa uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý zadržiavajú.

Vedci spočítali, že napríklad v roku 2015 stúpli pre odlesňovanie emisie skleníkových plynov v Brazíili o 3,5 percenta. Odborníci sa navyše zhodujú na tom, že masový chov dobytka produkuje veľké množstvo emisií. A práve kravy často nahrádzajú miznúci les.

„Akýkoľvek realistický plán na spomalenie globálneho otepľovania musí vychádzať aj z ochrany dažďových pralesov. No je ťažké presvedčiť chudobných obyvateľov Amazónie a iných tropických regiónov, aby prestali rúbať stromy, keď tie majú stále väčšiu hodnotu mŕtve ako živé,“ uvádza Fond na environmentálnu obranu.

Práve poľnohospodárstvo produkuje väčšinu skleníkových plynov v Brazílii. Podľa štúdie z roku 2016 to bolo až 74 percent.

Rúbaním lesa sa otvára aj priestor, kde môže na úkor stromov vzniknúť nová infraštruktúra. Priamo v srdci pralesa by sa mohli objaviť cesty či vodné priehrady. Príkladom je známa cesta BR-319. Meria viac ako 800 kilometrov a pretína Amazonský prales. Postavili ju ešte v 70. rokoch, no dlhé roky bola pre bežnú dopravu prakticky neprejazdná.

Rekonštruovať ju začali ešte v minulom desaťročí – cieľom je urýchliť transport tovaru a pomôcť ekonomike v tejto časti Brazílie. Betónovanie však podľa mimovládok spôsobí, že chránené oblasti budú zraniteľnejšie pri snahe budovať ďalšie cesty a rúbať lesy.

Vláda síce pozdĺž cesty vytvorila nové chránené oblasti, aby zachovala prírodu aj komunity pôvodných obyvateľov, no Bolsonaro môže mať iný názor.

Environmentálna aktivistka Marina Silvová, ktorá bola päť rokov ministerkou životného prostredia, považuje Bolsonarove návrhy za katastrofu, ktorá spôsobí v Brazílii vážne škody. Silvová kandidovala tento rok v prezidentských voľbách, získala iba jedno percento hlasov.

O vážnej hrozbe hovoria aj miestne pobočky Greenpeace a Svetového fondu na ochranu prírody. Bolsonaro by sa podľa nich mal snažiť o to, aby sa odlesňovanie úplne zastavilo a aby sa na v prospech poľnohospodárstva a chovu neoslabovala ochrana lesov.

Nechce rezervácie

Budúci brazílsky prezident otvorene vystupuje proti rezerváciám a pôvodným obyvateľom. „Menšiny sa musia skloniť pred väčšinou. Musia sa buď prispôsobiť, alebo proste zmiznúť,“ povedal raz Bolsonaro.

Dodal, že počas jeho vlády nebude na novú rezerváciu vyčlenený „ani jeden štvorcový centimeter“.

Rezervácie pomáhajú pri zachovávaní lesov. Ako napísal pre Guardian brazílsky novinár Fabiano Masonnave, iba dve percentá lesov, ktoré zmizli z Amazonského pralesa, sa nachádzali na území pôvodných obyvateľov.

V Brazílii žije približne 900-tisíc ľudí, ktorí patria do tejto skupiny. Ich územie zaberá asi trinásť percent Brazílie a väčšina z neho je práve v Amazónii. Masonnave pripomína, že zákon im priznáva právo na toto územie, no nie na suroviny, ktoré sa na ňom nachádzajú.

Bolsonaro vie, že ich cena nie je zanedbateľná. „Tam, kde je územie pôvodných obyvateľov, je aj bohatstvo,“ vyhlásil.

Boj s pôvodným obyvateľstvom

Nejde len o to, že bez aktívneho ministerstva životného prostredia, ktoré by prales chránilo, by sa situácia uľahčila firmám, ktoré chcú v oblasti ťažiť a podnikať. Viac príležitostí by dostali aj skupiny, ktoré suroviny z oblasti vyvážajú ilegálne.

Americký denník New York Times nedávno priniesol veľkú reportáž z Amazonského pralesa. Opisuje v nej boj miestnych kmeňov s ilegálnymi buldozérmi, ťažiarmi a baníkmi, čo ničia prales a zarábajú na surovinách, ktoré odtiaľ vyvážajú. Často ide aj o menšie skupiny ľudí, ktorí sem prišli po tom, čo Brazília upadla do recesie a oni prišli o prácu. V starých baniach hľadajú zlato.

Ťažba však znečistila okolité rieky, z ktorých zmizli ryby, a spôsobila problémy miestnym kmeňom, ktoré podľa odborníkov najviac ohrozujú odlesňovanie, klimatická zmena a požiare.

Ilegálna ťažba v Amazonskom pralese

#Fiscalização – O #Ibama desativou garimpos ilegais de ouro e cassiterita em dois parques nacionais da Amazônia, no sudoeste do Pará, em operação realizada por agentes do Grupo Especializado de Fiscalização (#GEF), Força Nacional e #ICMBio. #SitedoIbama: https://t.co/lez05lGNf8 pic.twitter.com/IFuovqKoHD

— Ministério do Meio Ambiente e Mudança do Clima (@mmeioambiente) November 8, 2018

Práve počas krízy sa ekonomické dôvody stali silným argumentom na to, aby príroda ustúpila mechanizmom a firmám, ktoré chcú na obrovskom zelenom území zarábať. V roku 2015 ekonomika Brazílie klesla o 3,55 percenta, o rok neskôr o 3,46 percenta a len minulý rok sa vrátila k skromnému rastu na úrovni necelého jedného percenta.

Ekonomický argument používa aj Bolsonaro a tvrdí, že to ľuďom, ktorí v pralese žijú, pomôže. „Pôvodní obyvatelia chcú prenajímať pôdu, chcú obchodovať, chcú elektrinu, zubára… sú to ľudia ako my, nechcú byť zneužívaní na politické účely,“ povedal ešte počas predvolebnej kampane.

„Rezervácie bránia rozvoju,“ vraví.