Denník N

Nemecko európsku armádu v skutočnosti nechce

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nadnárodné ozbrojené sily sú politicky neudržateľné, lepšie bude, keď sa Európania sústredia na nápravu neefektívneho systému obstarávania vojenskej techniky.

Napriek veľkej transatlantickej debate o vytvorení spoločnej európskej armády má Nemecko, ktoré má druhú najväčšiu armádu v Európskej únii, len malý záujem na vytvorení akýchkoľvek nadnárodných ozbrojených síl pod velením Európskej únie. Táto neochota je však kľúčová pre to, aby sme pochopili neefektivitu všetkých už existujúcich vojenských projektov európskeho bloku.

Naďalej národné rozhodnutie

Vo svojom nedávnom komentári pre noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen načrtla svoju víziu „armády Európanov“ (čo je významový posun oproti „európskej armáde“). Ministerka túto armádu vidí ako „ozbrojené sily spadajúce do sféry zodpovednosti jednotlivých krajín, ktoré sú úzko previazané, rovnako vyzbrojené, vycvičené pre spoločné operácie a pripravené ísť do akcie, ako je napríklad už existujúca francúzsko-nemecká brigáda či nemecko-holandský oddiel.

Kľúčové je tu slovné spojenie „spadajúce do sféry zodpovednosti jednotlivých krajín“. To znamená, že existujúci postup pre nasadenie jednotiek, čo je rozhodnutie, ktoré v Európe stále spadá do kompetencie členských štátov, sa nijako nezmení.

„Považujem za múdre riešenie nemeckú inštitúciu parlamentnej kontroly,“ napísala von der Leyen. „Naše jednotky potrebujú pri náročných a nebezpečných misiách širokú podporu verejnosti.“

Nefunkčná jednomyseľnosť

Samozrejme, parlamentné procedúry sú pomalé, zvlášť keď vezmeme do úvahy fragmentovanú nemeckú a tiež európsku politiku. Nemecká ministerka chce tieto procesy urýchliť tak, že by umožnila nemeckým poslancom špecializujúcim sa na obranu spoluprácu s európskymi kolegami v špeciálnej skupine, ktorá by načrtla možnosti pre rozhodovanie v jednotlivých členských krajinách.

Problém je, že je veľmi ťažké vybaviť si situáciu, v ktorej by takéto spoločné rozhodovanie na úrovni nejakého európskeho výboru bolo rýchlejšie ako rozhodovanie na národnej úrovni.

Potreba rozhodnúť všetko na úrovni výborov už dávnejšie znefunkčnila dve bojové skupiny EÚ, z ktorých každú tvorili dve tisícky vojakov a ktoré boli zatiaľ najväčším pokusom priblížiť sa k spoločnej armáde. Od roku 2007 bola jedna z týchto nadnárodných síl rýchleho nasadenia v stave permanentnej pohotovosti. Nikdy však nebola nasadená, pretože členské krajiny Európskej únie nikdy nedosiahli jednomyseľnosť, ktorá je v tomto prípade potrebná. Najviac sme sa k tomu priblížili v roku 2013, keď sa diskutovalo o intervencii v Stredoafrickej republike, ale nakoniec Francúzi viedli misiu, ktorá európske bojové skupiny nezahŕňala.

Európska únia má nekonečnú schopnosť vymýšľať množstvo experimentálnych mechanizmov, no zároveň nie je schopná

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie