Odolnosť baktérií voči antibiotikám rastie, pacienti zomierajú aj na bežné infekcie
Globálna ekonomická záťaž z antibiotickej rezistencie sa pohybuje na úrovni záťaže z klimatickej zmeny, hovorí pre Denník N farmaceut, ktorý pracoval na novej štúdii o antibiotickej rezistencii.
Farmaceut Dušan Jasovský a jeho početný tím kolegov vydal tento mesiac článok v časopise Nature Sustainability, v ktorom upozorňujú, že bakteriálna odolnosť voči antibiotikám vo svete dramaticky rastie.
Podľa Jasovského sme sa dostali do štádia, kedy „pacienti už zomierajú aj na jednoduchšie infekcie, lebo v niektorých prípadoch už žiadne antibiotiká nezaberajú.“
Odborník pracuje v súčasnosti pre Lekárov bez hraníc, no v čase, keď ešte robil na článku, bol členom univerzity vo švédskej Uppsale.
Planetárne hranice
Autori novej štúdie po prvý raz stanovili „planetárne hranice“, ktoré by sme nemali prekročiť, ak nechceme dramaticky ohroziť verejné zdravie tým, že budeme vytvárať prostredie pre čoraz odolnejšie baktérie rezistentné aj voči antibiotikám poslednej voľby.
„Planetárna hranica je istý limit, za ktorý by sme nemali ísť. Čo sa týka klimatickej zmeny, hovorí sa, že takou hranicou je teplota 1,5 stupňa Celzia až dva stupne. Podobnú myšlienku sme v novej štúdii aplikovali aj na antibiotickú rezistenciu,“ povedal farmaceut Jasovský.
V správe k štúdii, ktorú zverejnila štokholmská univerzita, sa však píše, že niektoré gramnegatívne baktérie, ako sú Salmonella, Legionella alebo E. coli, už presiahli planetárne hranice, keďže „niektoré kmene uvedených druhov sú už odolné voči väčšine testovaných antibiotík“. Za týchto okolností predstavujú celosvetové riziko.
Dramatický nárast užívanie antibiotík
Magazín Nature pred tromi rokmi varoval, že vo svete dochádza „k dramatickému nárastu užívania antibiotík“. Len medzi rokmi 2000 až 2010 stúpla ich spotreba o 30 percent.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
