Autor knihy Maus: Keď otec začal spomínať, vedel som, že mám príbeh, ktorý stojí za vyrozprávanie
Väčšine ľudí pri jeho mene okamžite napadne Maus. Kultový grafický román je originálnym spracovaním histórie jednej rodiny počas 2. svetovej vojny v Poľsku a v roku 1992 získal Pulitzerovu cenu. ART SPIEGELMAN nie je len autorom jedinej knihy, otázkam na svoje najznámejšie dielo sa však nebránil. Súviselo to s tým, že v slovenčine vychádza prvýkrát. Exkluzívny rozhovor pre Denník N pripravil Peter Michalík, ktorý podnietil vznik knihy vo vydavateľstve Brak. S autorom sa stretol v New Yorku, presne na výročie 11. septembra 2001.
Na Slovensku vychádza preklad Mausa a prirodzene by som sa s vami chcel zhovárať najmä o ňom, ale keďže dnes je 11. septembra a sedíme vo vašej pracovni v štvrti Soho, len pár blokov od Ground Zero, nedá mi neodraziť sa od týchto okolností. Odtiaľto ste pred 17 rokmi sledovali pád Dvojičiek?
Môj byt bol k udalostiam ešte bližšie ako tento ateliér, asi päť blokov. Kúsok odtiaľto je Canal Street, jej veľkú časť museli po útokoch evakuovať a môj blok bol prvý, kde sa dalo po 11. septembri žiť. Každý, kto prichádzal z hornej časti ulice dole, musel prejsť bezpečnostnou kontrolou. Žil som vtedy akoby v meste ohradenom múrom, ako v takzvanom „gated city“ – presne ako bohatí ľudia.
V komikse píšete, ako ste ihneď po teroristickom útoku utekali po dcéru do školy. Ako tie udalosti vidíte dnes, s odstupom času?
Bola to nesmierne traumatizujúca udalosť, ktorú som vtedy navyše bral veľmi osobne. Ale keď sa na to pozriem dnes, myslím si, že išlo len o začiatok oveľa väčšej katastrofy. Spôsobila celkom novú situáciu, v ktorej žijeme dodnes, danú intenzívnym pocitom xenofóbie, paranoje, strachu z prichádzajúcich vecí a ľudí. Táto tendencia sa ukázala ako veľmi nebezpečná, najmä pre tých, ktorí prichádzajú z určitých krajín sveta. Od roku 2002 sme vo vojne v Afganistane. Sily vypustené 11. septembrom 2001 boli omnoho mohutnejšie ako samotný útok v New Yorku zosobnený pádom Dvojičiek. Svet sa v dôsledku toho zásadne zmenil, nastal vzostup amerického militarizmu, škaredej, nacionalizmom podfarbenej verzie pravicového populizmu, javu, ktorý pravdepodobne dobre poznáte aj u vás. Nebolo to, samozrejme, tak, že Amerika by sa v okamihu zmenila z raja na peklo, ale 11. september nepochybne podnietil radikálnu zmenu v mentalite ľudí.
V strednej Európe tieto tendencie veľmi dobre poznáme. V grafickom románe In the Shadow of No Towers (2004), ktorú ste v reakcii na 11. september vytvorili, je okrem iných táto veta: mojou inšpiráciou je číra katastrofa. Stále to platí?
Nateraz ma to opustilo. Nezaoberám sa napríklad prezidentom Trumpom – a to je teda poriadna katastrofa. Zatiaľ sa nestal mojou inšpiráciou. Zároveň si nemyslím, že postačuje robiť si z takéhoto narcisa posmech, pretože na základe množstva pozornosti, ktorú mu venujeme, sa stáva silnejším. Považujem ho za odpudivého a nebezpečného, ale zostáva pre mňa záhadou, či satira v bežnom slova zmysle môže byť v jeho prípade užitočná. Po jedenástej v Amerike vysielajú v televízii dva-tri programy, ktoré sa zaoberajú dennými správami drsným, no primeraným spôsobom. Je to vtipný pohľad na každodenné malé krutosti. Ale autorom scenárov to umožňuje zaoberať sa len malými výrezmi celkového problému, ktoré sú navyše často na druhý deň neaktuálne. Komiks by mal byť omnoho symbolickejší. Zatiaľ som teda nenašiel spôsob, ako sa s tým porátať, ale áno, povedal by som, že katastrofa je mojou inšpiráciou. Nikdy som pritom nechcel byť politickým komiksovým tvorcom.
Pýtam sa to, samozrejme, aj preto, že Maus, podobne ako spomínaný komiks o 11. septembri, predznamenala katastrofa, navyše taká, ktorú u nás v strednej Európe cítime a prežívame veľmi intenzívne. Chcel by som sa vás preto opýtať pár vecí ohľadom Mausa, ale trochu sa bojím, či sa vám ešte o tejto knihe vôbec chce rozprávať.
Viete, som veľmi rád, že sa o knihe stále hovorí, že je stále súčasťou dôležitej diskusie, akoby bola vydaná teraz a nie pred tridsiatimi rokmi. Urobil som ešte jednu knihu: Metamaus (2011) – najmä preto, aby som nemusel stále odpovedať na tie isté otázky. Ale samozrejme, že to tak nefunguje – rozhovor zvyčajne netrvá ani tri minúty, kým sa niekto opýta niečo typu „prečo myši?“ a podobne. Ale snažím sa byť tolerantný – pýtajte sa, čo chcete, aby čitatelia na Slovensku vedeli.
Maus je dodnes nesmierne populárna a úspešná kniha. Prekvapil ma jej veľmi vysoký predaj v Spojených štátoch. Je to podobné aj v iných krajinách?
Napríklad aj vo Francúzsku, v Nemecku a dokonca aj v Južnej Kórei. Kniha je dostupná v približne tridsiatich jazykoch.
Jeden z dôvodov, pre ktorý sme sa rozhodli vydať ju konečne aj v slovenčine, je ten, že sa de facto odohráva v našom geopolitickom priestore. Navyše preto, že niečo, o čom hovorí, visí opäť vo vzduchu – extrémistické sily sú opäť na vzostupe. Vedeli ste si v čase, keď ste na Mausovi pracovali, predstaviť návrat tejto rétoriky? Alebo ste boli presvedčený o tom, že ide o definitívne uzavretú kapitolu dejín?
Vtedy by som určite nepovedal, že sa to niekedy v budúcnosti stane takou aktuálnou a naliehavou otázkou, a nielen u vás v Európe. Hovorili sme o Trumpovi, takže rovnaké nebezpečenstvo máme aj my v Spojených štátoch. Ale v európskych krajinách
