Denník N

Dobytie raja: príbeh o tom, ako sa život vyšplhal z vody na súš

Aj vďaka fosíliám sa dozvedáme viac o živote dávno minulom. Foto - Fotolia
Aj vďaka fosíliám sa dozvedáme viac o živote dávno minulom. Foto – Fotolia

S kolonizáciou súše zrejme začali mikroorganizmy ako baktérie, riasy a huby. V tesnom závese ich nasledovali rôzne skupiny článkonožcov. Podľa najnovších výskumov sa to mohlo odohrávať už v období kambria, takže asi pred pol miliardou rokov.

Autor je paleontológ, pôsobí na UK v Bratislave

Doteraz si nie sme celkom istí, či život vznikol vo vode alebo hlbšie v zemskej kôre, i keď ten prvý názor má v radoch odborníkov väčšiu podporu.

Určite to však nebolo na súši – a predsa je počet známych druhov žijúcich na suchu zhruba sedemnásťkrát vyšší ako počet známych druhov obývajúcich vodné prostredie.

V geologickej minulosti sa teda život musel presunúť z vody na suchú zem. V mori sa naďalej rozvíjali nespočetné formy života, okrem nich však na Zemi pribudli suchozemské tvory a medzi nimi aj my ľudia.

Kým sa však človek objavil na scéne, suchozemské ekosystémy počas miliónov rokov prechádzali veľkými zmenami. Mnohé z nich boli pritom vyvolané samotnými živými organizmami.

Dýchateľná atmosféra

Na život na súši treba dýchateľnú atmosféru. Tá spred troch miliárd rokov, teda z obdobia, keď už na Zemi život bol, sa síce skladala prakticky z tých istých zložiek ako tá dnešná, no pomery jednotlivých zložiek boli také, že výsledná zmes sa nedala dýchať. 

Až zelené riasy a sinice sa neskôr pričinili o vypustenie veľkého množstva molekulárneho kyslíka do atmosféry mladej Zeme. Molekulárny kyslík sa do atmosféry dostal vďaka fotosyntéze, procesu, ktorý dokáže za prispenia slnečného žiarenia premeniť anorganické látky a oxid uhličitý na organické látky a kyslík. Organické látky si ponechá fotosyntetizujúci organizmus a kyslík v atmosfére je vedľajší produkt, ktorý sa však ohromne zíde neskorším tvorom, ktoré raz na súš podniknú prvé výpravy.

V dávnej minulosti bola súš nehostinnou pustatinou aj v dôsledku kozmického a ultrafialového žiarenia, ktoré je pohlcované predovšetkým ozónovou vrstvou. Ozón sa skladá z atómov kyslíka a ako taký sa udržuje v rámci kyslíkovo-ozónovému cyklu – v minulosti naštartoval, až keď mala atmosféra dostatok molekulárneho kyslíka.

Museli sa vyrovnať so stratou vody

Všetky životne dôležité procesy v bunke prebiehajú v tekutom prostredí. Organizmy na súši sa preto musia vyrovnať so stratou vody, ktorá na suchu hrozí. Rovnako aj prenos pohlavných buniek je možný iba prostredníctvom tekutého média. Aby sa živočíchy mohli rozmnožovať ďaleko od životodarnej kvapaliny, vyvinulo sa v ich prípade vnútorné oplodnenie a napokon aj vajíčka so škrupinou, ktorá zárodok chráni pred vysychaním. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie