Denník N

Sulík: Keby sa Kiska rozhýbal, možno by som sa s eurovoľbami rozhodol inak

Richard Sulík. Foto N – Vladimír Šimíček
Richard Sulík. Foto N – Vladimír Šimíček

Chceme vyhrať voľby, sme vyzývateľom Smeru a chceme ho nahradiť, hovorí predseda SaS Richard Sulík o ambíciách strany po novembrovej konferencii.

Kedy ste sa rozhodli, že nebudete kandidovať do europarlamentu?

Presný deň si nepamätám, dlho som to zvažoval. Svoje rozhodnutie som konzultoval s množstvom ľudí, nielen s mojimi najbližšími, ale napríklad aj so širším vedením našej strany či tímlídrami. Definitívne som sa rozhodol niekedy koncom septembra či začiatkom októbra.

Vždy ste svoje pôsobenie v Bruseli obhajovali, vraveli ste, že strane neškodí a že do domácej politiky viete vstupovať. Zmenilo sa niečo?

Nielen naša spoločnosť, ale aj ja a moji kolegovia v strane sme niekoľko mesiacov čakali, ako sa rozhodne prezident Andrej Kiska, aká bude jeho budúcnosť. On bol potenciálne niekto, kto môže „meniť hru“. Keby vytvoril veľké politické zoskupenie, ktoré by bolo snehovou guľou s rastúcou podporou a reprezentovalo zmenu, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebuje, tak by som možno zvažoval, že sa rozhodnem inak. Ale toto sa nestalo.

Takže tá zmena zostáva na vás?

Keď sa rozhliadnem po politickej scéne, vidím množstvo politických strán a niektoré robia politiku naozaj veľmi šikovne. No jediný, kto v najbližších voľbách dokáže nahradiť Smer, je strana Sloboda a Solidarita. Ak chcete byť reálne zodpovedný za krajinu, musíte mať – okrem iného – skúsenosti. A tie máme. Je našou morálnou povinnosťou spraviť všetko pre to, aby sme odstavili Smer.

Takže ak by sa Kiska rozhýbal skôr a vytvoril niečo ako premiérsku stranu, tak by ste to zobrali na vedomie a zostali v Bruseli?

Premiérsku stranu tu už tvoril Procházka a vieme, ako to dopadlo. Neznamenalo by to nič automaticky, len vravím, že možno by som sa na opätovnú kandidatúru do Európskeho parlamentu pozeral inak. Určite by som však viedol kandidátku SaS do volieb do Národnej rady. Teraz je situácia taká, aká je, moje rozhodnutie je konečné a ja idem urobiť všetko pre to, aby SaS vyhrala parlamentné voľby.

Na Facebooku ste napísali, že Kiska svojím váhaním „balamutí národ“. Nedalo sa čakať, že novú stranu nemôže zakladať, kým je vo funkcii?

Dalo sa však čakať, že sa konkrétnejšie vyjadrí po komunálnych voľbách, tak ako avizoval. No bez ohľadu na to, čo Andrej Kiska v budúcnosti spraví, my ideme zabojovať o prvenstvo vo voľbách. My sme vyzývateľom Smeru, my ho ideme nahradiť. Je dobré právo Andreja Kisku robiť čokoľvek, ale do volieb máme najviac 15 mesiacov. To je dosť krátky čas a občania, tá slušná časť našej spoločnosti, si zaslúžia vedieť, aká je alternatíva k súčasnej vláde. My im to hovoríme včas.

Rozprávali ste sa s Andrejom Kiskom osobne v posledných týždňoch o jeho plánoch?

Čo považujete za „posledné týždne“?

To nechám na vašej interpretácii, lebo zjavne ste sa asi stretli a nechcem vám zabrániť, aby ste mi o tom niečo povedali.

Nepovažujem za veľmi korektné hovoriť o súkromných rozhovoroch. Ale jednu vec poviem: mal som s ním súkromný rozhovor po 1. septembri. Viac vám nepoviem.

A to, o čom ste sa rozprávali, malo nejaký vplyv na vaše rozhodnutie nekandidovať do europarlamentu?

Na mňa mali vplyv moji najbližší ľudia, od nich som chcel počuť názor. Preto som zvolal stretnutie tridsiatich top ľudí v SaS-ke, s ktorými som o tom hovoril. Druhé stretnutie som mal so zakladajúcimi členmi strany. Samozrejme, že sme zohľadňovali aj aktivity pána prezidenta, ale to nemalo vplyv na moje konečné rozhodnutie.

Takže čitateľ si má trocha domyslieť?

Čo konkrétne? Ja vám rád odpoviem, ak sa spýtate.

Zaujímavá je pre mňa časová následnosť. Povedali ste, že ste čakali, či sa Kiska rozhýbe. Potom ste s ním po 1. septembri hovorili a na prelome septembra a októbra ste sa rozhodli, že do europarlamentu kandidovať nebudete a sústredíte sa na domáce parlamentné voľby. Z toho by sa dalo dedukovať, že vám mohol naznačiť, že sa mu do zakladania strany nechce.

Toto popieram. Stretnutie s pánom Kiskom nebolo rozhodujúce, a nie, nepovedal mi, že sa mu nechce zakladať strana.

Tlačovka po programovej konferencii SaS 24. novembra 2018. Foto – TASR

Ako teda strávite nasledujúci rok?

Tieto mesiace, teda november a december, pripravujeme kampaň smerovanú k parlamentným voľbám. Mám sedenia s mojím úzkym tímom, kam bude patriť moja osobná hovorkyňa Katarína Svrčeková, manažér kampane, generálny manažér strany, osobná asistentka. Spoločne pripravíme stratégiu, podľa ktorej budeme od januára postupovať. Bude to dlhé a náročné, chcem viackrát navštíviť všetky okresné mestá, čaká nás veľa práce, ale teším sa na ňu.

Rátate s tým, že by parlamentné voľby nemuseli byť v riadnom termíne?

Rátam skôr s tým, že budú v riadnom termíne, teda vo februári 2020, ale pripúšťam, že môžu byť aj skôr. Nevidím do hláv koaličných lídrov. No ak aj by boli skôr, budeme na ne pripravení.

Lídrom vašej kandidátky do eurovolieb bude Eugen Jurzyca. Je to politik s imidžom dobrého ekonóma, ale – vari sa neurazí – je otázne, či je to charizmatický politik, ktorý vám ako líder kandidátky prinesie hlasy. Prinesie?

Eugen Jurzyca je v prvom rade odborník. Vždy nám záležalo na tom, aby ľudia, ktorých vyšleme do funkcie, boli odborníci a vykonávali svoju robotu zdatne – ako Juraj Droba, ktorý nám svojím výkonom županskej funkcie robí radosť. Eugen Jurzyca nebude na kandidátke sám. V trojčlennom toptíme je aj Alojz Baránik a Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorých podporí strana aj ja osobne. Nemám obavy o to, že získame dva mandáty, naším cieľom sú tri.

Takže pani Nicholsonová je na kandidátke takým lákadlom na voličov? Predsa len, v parlamentných voľbách mala po vás druhý najvyšší počet preferenčných hlasov.

Lucia má bezpochyby silný politický výtlak, čím nechcem povedať, že Eugen politický výtlak nemá, alebo naopak, že Lucia nie je odborníčka vo svojej oblasti. Okrem podpredsedovaniu parlamentu sa venuje najmä sociálne vylúčeným spoločenstvám. Kandidátku do eurovolieb sme zostavili tak, aby sa ľudia dobre dopĺňali.

Komunálne voľby ukázali, že i keď je SaS preferenčne najsilnejšia opozičná strana, na rozdiel od „tradičných strán“ ako Smer, KDH či Most-Híd nemáte dosť ľudí, aby ste postavili kandidátov aj na dedinách či v menších mestách. Nemôže to byť v budúcnosti problém?

Komunálne voľby majú s parlamentnými spoločné akurát to slovo „voľby“, to je všetko. Ide o úplne iný volebný systém, v ktorom kandidujú aj nezávislí – v parlamentných voľbách sa o hlasy uchádzajú len politické strany. A kým pri voľbách do Národnej rady ide o ideológiu a hodnotový svet, v komunále ide o manažovanie. O to, kto lepšie opraví výtlky na cestách a bude lepšie spravovať miestnu školu. Tie rozdiely sú také veľké, že to nemôžeme porovnávať.

Ja to beriem len ako indikátor sily v regiónoch.

Nemá to žiadnu výpovednú hodnotu. V roku 2014 sme získali v komunále sto poslancov, kým zabudnutá strana TIP dvesto. Robili mexické vlny, že sú dvakrát takí úspešní ako SaS, v parlamentných voľbách však získali menej ako percento. My dvanásť. Sieť mala v komunálnych voľbách v roku 2014 asi 700 poslancov a pozrite sa, ako dopadli. Sú to úplne nesúvisiace veci.

Nemá teda SaS problém so zastúpením v regiónoch?

Nie. Máme vybudované regionálne štruktúry, v každom krajskom meste máme kanceláriu a v každom okresnom meste máme okresného predsedu, funkčných a schopných ľudí. Po celom Slovensku máme 5-tisíc „Priateľov slobody“, ktorí majú postavenie ako členovia v iných stranách. Jasné, aj ja budem radšej, ak budeme mať viac starostov či primátorov. Ale s parlamentnými voľbami to nesúvisí. Obyvateľ Liptovského Mikuláša nepotrebuje 40 členov SaS v jeho meste, aby nás volil, lebo chce návrat rovnej dane či zlepšenie života matiek na rodičovskej dovolenke.

Nebudú vám chýbať väčšie štruktúry a viac členov v prípade, že by ste voľby naozaj vyhrali a obsadzovali posty v štátnej správe?

Podľa mňa je vtedy skôr výhodou, ak strana veľa členov nemá. Pamätám sa, ako to bolo za Radičovej vlády. Na čelo Sociálnej poisťovne sme nominovali špičkového manažéra Ľuboša Lopatku, ktorému som sľúbil, že bude mať voľné ruky. Zo 42 pobočiek – ak sa nemýlim, toľko ich vtedy poisťovňa mala – si mohol do štyridsiatich navrhnúť ľudí, ktorých uznal za vhodných. Niekde vedenie vymenil, niekde nechal pôvodné. Len v Trebišove to nešlo, lebo tam bol prísľub, že si tam dosadí svojho človeka Most-Híd. Elemér Jakab potom za nami chodil s členmi Mosta-Híd, ktorých potreboval niekde upratať. Je škodlivé, ak má byť krajina spravovaná tak, že strany s veľkým počtom členov si svojich ľudí dosadia na kadejaké posty.

Povedali ste, že ak SaS bude mať lepší volebný výsledok ako v roku 2016, budete sa opäť uchádzať o post predsedu strany. Znamená to, že ak budete mať menej ako 12,1 percenta, tak už predsedom SaS nebudete?

Pravdepodobnosť, že budeme mať lepší volebný výsledok, je oveľa väčšia, ako že bude horší. Preto si myslím, že má väčší zmysel hovoriť o alternatíve, ktorá je pravdepodobnejšia, a pri nej hovorím, že určite na predsedu SaS kandidovať budem. No ak by sme mali získať menej ako 12,1 – a ja vypľujem dušu, aby to tak nebolo –, tak sa potom poradím s kolegami v strane a rozhodnem sa, čo spravím.

V poslednom prieskume Focusu mala súčasná opozícia, parlamentná aj neparlamentná, v Národnej rade väčšinu mandátov – viac ako Smer, SNS, Most-Híd a Kotleba dokopy. Bolo to vďaka tomu, že v prieskume sa do parlamentu dostali aj dve nové strany, Progresívne Slovensko a Spolu. Dostanú sa do parlamentu aj reálne?

Neviem. Myslím si, že si výrazne zvýšia svoje šance, ak sa spoja. Z čoho vyplýva, že ak to neurobia, tak svoje šance znížia.

Tento týždeň sa objavila správa, že Robert Fico v Smere hovorí o možnosti, že by nahradil Miroslava Lajčáka vo funkcii ministra zahraničných vecí, ak by súčasný minister odišiel. Čo si o tom myslíte? Viete si to predstaviť?

Robert Fico je politický skrachovanec. Jeho záujem o post ministra zahraničných vecí v tejto chvíli považujem za klebetu a ja nemám dôvod komentovať klebety týkajúce sa politického skrachovanca. Rád sa k tomu vyjadrím, keď to bude potvrdené, ale zatiaľ nie je.

Čo si myslíte o spore Lajčáka so SNS a de facto aj Smerom o globálny rámec OSN o migrácii? Je mi jasné, že ani vy pakt nepodporujete, ale nie je spôsob, akým sa SNS a Smer k téme postavili, k Lajčákovi neférový?

Spor neprebieha medzi vládou a ministrom zahraničných vecí, ale medzi vládou a bývalým šéfom Valného zhromaždenia OSN. Miroslav Lajčák bol rok v dvojfunkcii, chcel sedieť na dvoch stoličkách a teraz sa mu to vypomstilo. To, ako sa k nemu správajú Danko a Fico, je dané aj tým, že Lajčák bol rok fakticky ministrom len na papieri, reálne funkciu vykonával Ivan Korčok. Áno, mohli by sa k nemu správať s väčšou úctou, už len preto, že je to špičkový diplomat, spolu s Korčokom a Javorčíkom asi najlepší, akých máme. Ale kto už dnes čaká od Fica a Danka, že sa budú správať kultivovane?

Aj vy si myslíte, že Lajčák by nemal do Marrákešu ani ísť?

Áno, nemal by tam ísť, lebo globálny pakt sa tam bude prijímať aklamačne. To sa nebude podpisovať, ako si to my predstavujeme, ale dohoda sa de facto prijíma účasťou. Preto si myslím, že by tam nemal ísť.

Lajčák hovorí, že sa takto dobrovoľne vyšachujeme z ihriska.

Z akého ihriska? Z ihriska, o ktoré nestojíme a ktoré nepotrebujeme. Ide o ihrisko diktátorských režimov, ktoré sa chcú zbaviť svojich ľudí. Zo šestnástich krajín, ktoré od rámca odstupujú, nie je ani jedna africká – ide o Spojené štáty, Austráliu či Rakúsko. Krajiny prvého sveta. V pakte sa síce píše, že je právne nezáväzný, ale potom obsahuje slovo záväzok 86-krát.

Eduard Kukan hovorí, že je to bežný jazyk, akým sú podobné dokumenty OSN písané. Tak v čom je problém paktu?

Prečo by sme mali podpisovať niečo, čo nie je právne záväzné? Buď je pakt naozaj nezáväzný, a potom naozaj nie je dôvod ho podpisovať, alebo je právne nezáväzný, ale v skutočnosti vytvára politické záväzky – a potom by sme ho už nemali podpisovať určite.

Podľa ministra zahraničných vecí pakt obsahuje súbor myšlienok, ktoré prinášajú konkrétne riešenia v oblasti migrácie.

Nech prinášajú. Slovensko tam vôbec nemusí byť. Keď tam nemusí byť Austrália, Amerika či Rakúsko, rozhodne tam nemusí byť Slovensko.

V SaS máte na pakt jednotný názor?

Vedenie strany je proti nemu, ale v strane nie sme diktátori. Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia.

Sulík a SaS