Český vedec: Psychológia je v kríze, no nejde o jediný odbor

V Shakespearovej hre Macbeth je scéna, keď lady Macbeth zmyje svoje hriechy z prípravy vraždy kráľa Duncana tým, že si umyje ruky.

Podľa príbehu vedci pomenovali psychologický jav „efekt lady Macbeth“. Znamená, že morálnych prehreškov sa zbavujeme telesnou očistou.

Inými slovami, voda a mydlo majú schopnosť spláchnuť nielen špinu, ale aj naše hriechy.

V klasickej štúdii na túto tému z roku 2006 rozdelili 27 ľudí do dvoch skupín podľa toho, či odpisovali text, ktorý spomínal pomoc kolegovi alebo podraz.

Ukázalo sa, že v druhom prípade si ľudia vo zvýšenej miere pýtali čistiace prípravky, ak mali takú možnosť.

Problémom štúdie bola nielen minimálna vzorka, ale aj to, že sa jej výsledky nepodarilo neskôr zopakovať.

Zopakovali iba polovicu klasických štúdií

Rovnaké negatívne zistenia priniesol aj nový projekt Many Labs 2. Zúčastnili sa ho necelé dve stovky psychológov zo 60 laboratórií z 36 krajín a teritórií (Slovensko chýbalo).

Vedci otestovali 28 klasických psychologických experimentov a pozitívny efekt našli iba v polovici prípadov.

Keď sa v minulosti nepodarilo zopakovať nejaký výskum, autori pôvodnej štúdie sa niekedy vyhovárali, že v novej štúdii vedci pracovali s malou vzorkou a dizajn experimentu mierne pozmenili, takže sa s tým pôvodným nedá porovnávať.

V Many Labs 2 si tieto námietky uvedomovali, preto psychológovia zapojení do projektu konzultovali dizajn experimentov s autormi pôvodných štúdií. Do nových experimentov vedci zohnali tisícky účastníkov a v priemere ich mali až 60-násobne viac ako tie pôvodné.

Autori zistili, že neplatí nielen „efekt lady Macbeth“, ale ani zistenia štúdie, že s vyšším počtom detí v rodine rastie altruizmus súrodencov (lebo sa musia učiť spolupracovať).

Nepotvrdila sa ani štúdia, že nenápadná pripomienka tepla alebo chladu (ľudia sa hrali slovnú hru, v ktorej skladali slová ako horúčava a iné) zvyšuje presvedčenie ľudí o existencii globálneho otepľovania.

Vyčerpanie ega a „power posing“

Nie je to po prvý raz, čo psychológovia preverovali platnosť klasických štúdií. Pred tromi rokmi sa pozreli až na stovku z nich a zistili, že platila len zhruba tretina z nich.

V minulosti sa nepodarilo zopakovať ani psychologickú klasiku o „vyčerpaní ega“ (z angl. ego depletion). Autorom teórie je svetoznámy psychológ Roy Baumeister a znamená, že vôľa funguje ako sval, ktorý je na začiatku svieži, no s namáhaním sa unavuje.

Ak myseľ vyčerpáme mnohými náročnými úlohami, postupne ochabne, takže stratíme sebakontrolu, hovorí teória. V takých chvíľach sa napríklad napcháme nezdravými potravinami.

No desiatky psychológov z 24 laboratórií po svete nedokázali jav „vyčerpania ega“ pred dvomi rokmi zopakovať.

Samostatnou kapitolou bola nedávna aféra o „power posing“ psychologičky Amy Cuddyovej. Vedkyňa bola superstar, jej TED prednáška má viac ako 46 miliónov pozretí a v tomto ohľade je druhou najúspešnejšou v histórii.

„Power posing“ znamená, že ak človek zaujme pohodlnú pozíciu, má otvorenú náruč a dáva najavo svoju dominanciu, už po dvoch minútach pocíti nával sebavedomia.

Klasickú štúdiu z roku 2012 sa však nepodarilo zopakovať a vznikol škandál. Cuddyová je jednou z najznámejších psychologičiek súčasnosti, aj preto si na nej mnoho kolegov zgustlo. Celá záležitosť však dostala značne nechutný rozmer, keď ju ľudia začali na internete šikanovať a dokonca sa jej vyhrážali smrťou.

Prednáška Amy Cuddyovej o vplyve polohy tela na psychiku. Zdroj – TED

Kríza

Znamená to, že psychológia je v kríze? Psychológ Štěpán Bahník z Vysokej školy ekonomickej v Prahe, ktorý sa podieľal na novom projekte Many Labs 2, je o tom presvedčený: „Osobne si myslím, že psychológia je v kríze. No v kríze je nielen psychológia, ale aj ďalšie odbory.“

Slate pred dvomi rokmi písal, že v psychológii „sa všetko rozpadá“.

Pre úplnosť dodajme, že psychológia nie je zďaleka jediný vedný odbor, ktorý by čelil podobnej (replikačnej) kríze, že sa mu nedarí opakovať výsledky pôvodných štúdií.

V slávnom článku (má viac ako 2 a pol milióna pozretí, čo je na vedeckú prácu viac ako úctyhodné), ktorý v roku 2005 vydal epidemiológ John Ioannidis zo Stanfordu, sa píše, že „väčšina zverejnených vedeckých zistení je chybná“.

Podľa českého psychológa Bahníka je však „na psychológii sympatické, že sa na problémy pozrela a snaží sa ich riešiť“.

Kultúrne rozdiely

Jeden z problémov psychologického výskumu je, že väčšinou prebieha v Spojených štátoch či iných bohatých európskych krajinách a zväčša sa robí na špecifickej vzorke vysokoškolských študentov.

Je preto viac ako otázne, či sa zistenia z takých experimentov dajú preniesť aj na ľudí z iných spoločenských vrstiev a krajín.

„No my sme ukázali, že výsledky sa medzi kultúrami príliš nelíšili,“ povedal o projekte Many Labs 2 psychológ Bahník. Zapojené doň boli aj laboratóriá z Číny, Tanzánie, Kostariky, zo Spojených arabských emirátov a z iných krajín, ktoré netvoria jadro psychologického výskumu.

Bahník však dodal, že ľudia, ktorých zaradili do výskumu, tvorili do značnej miery homogénnu skupinu, pretože išlo najmä o vzdelaných ľudí z rozvinutejších krajín, hoci pochádzali z mnohých kontinentov. „Je otázne, ako by sa správali ľudia zo vzdialených kultúr a z rozvojových krajín,“ dodal český psychológ.

Many Labs 2: 28 findings, 60+ samples, ~7000 participants each study, 186 authors, 36 nations.

Successfully replicated 14 of 28 https://t.co/nK9E5NhR92

ML2 may be more important than Reproducibility Project: Psychology. Here’s why…@michevianello @fredhasselman @raklein3 pic.twitter.com/WgLbrJe6Cd

— Brian Nosek (@[email protected]) (@BrianNosek) November 19, 2018

Pochybné praktiky

Podľa neho existuje niekoľko riešení, ako vylepšiť psychológiu. Jedno z nich spočíva v tom, aby sa neustále zväčšoval počet účastníkov experimentov.

Napríklad v roku 1996 spravili legendárnu štúdiu z oblasti sociálneho primingu (drobné vplyvy, ktoré majú merateľný vplyv na naše správanie) len na zopár desiatkach ľudí.

Spočívala v tom, že sa ľudia hrali jazykovú hru, a keď skladali slová spojené so starobou (tradičný, vrásky a iné), k výťahu išli pomalšie ako tí, ktorí skladali neutrálne slová.

Ani túto štúdiu sa neskôr nepodarilo zopakovať. „Pôvodné zistenia boli možno výsledkom náhody,“ povedal Bahník a zašpekuloval, že do úvahy by mohla prichádzať aj manipulácia s výsledkami, hoci potvrdiť to nemôže: „Možno zbierali dáta do chvíle, kým mali pozitívny výsledok, a potom prestali.“

Také správanie by nebolo ojedinelé. V anonymnom dotazníku z roku 2012 sa vyše polovica z 2-tisíc oslovených psychológov priznala, že umelo predlžujú zber dát výskumov až do chvíle, kým dosiahnu štatisticky významné výsledky.

Nobelista Daniel Kahneman, autor knihy Myslenie rýchle a pomalé, si minulý rok priznal chybu, keď sa príliš spoliehal na štúdie o sociálnom primingu. „Prijímam hlavné závery blogu,“ napísal Kahneman a dodal: „V čom má blog absolútnu pravdu, je, že som príliš dôveroval štúdiám, ktoré sa robili na malých vzorkách.“

Publikačné skreslenie a predregistrácia

Za ďalšie riešenie krízy Bahník považuje, aby boli psychológovia maximálne transparentní a otvorene poskytovali všetky dáta súvisiace s experimentmi.

Problém predstavuje aj publikačné skreslenie (z angl. publication bias), keď sa publikujú najmä štúdie s pozitívnymi výsledkami. Ak sa ignorujú negatívne výsledky, pokrivuje sa veda, lebo sa neinformuje o zisteniach, ktoré daný jav spochybňujú.

Magazíny majú záujem o pozitívne výsledky najmä preto, lebo im prinášajú čítanosť, citácie a v konečnom dôsledku zisky. Dodajme však, že táto prax sa pre tlak vedcov mení a psychologické (a iné) časopisy v čoraz väčšej miere vydávajú aj štúdie, ktoré nepotvrdili existenciu skúmaného javu.

Za ďalšie z možných riešení „replikačnej krízy“ v psychológii považuje Bahník predregistráciu. Znamená, že ešte pred vydaním článku vedci stanovia hypotézu a metódy, ako ju budú testovať. Takýmto spôsobom sa odstraňuje priestor na dodatočné manévrovanie a ľubovoľnú selekciu dát.

Pri predregistrácii sa tiež magazín zaviaže, že článok vydá bez ohľadu na to, či budú výsledky štúdie atraktívne alebo nie. Takáto prax je už v niektorých prípadoch zavedená.

Na úplný záver dodajme, že hoci vedci chybujú (sú to ľudia z mäsa a kostí), veda ako taká funguje. Inak by sme nevyleteli na Mesiac, nemali by sme elektromobily, lieky na rakovinu a nechápali by sme, ako fungovala mayská civilizácia. Vedci tvrdo pracujú na tom, aby chyby vo vede odstránili.