Prečo nechcú ísť ženy do politiky? Aj preto, že im za to drsne nadávajú

„Vieme, kde bývaš, ty p… Poznáme tvoju trasu. Ideme po tebe. Len počkaj. My už sa nevieme dočkať,“ takýto odkaz sprevádzaný vulgárnym výrazivom si počas predvolebnej kampane našla na svojom odkazovači americká politička Beth Fukumoto, ktorá sa uchádzala o miesto v Snemovni reprezentantov za svoj domovský štát Havaj.

Fukumoto bola na nevyberanú, často sexistickú kritiku zvyknutá, aj preto, lebo prešla z Republikánskej strany k demokratom a niektorým voličom to mohlo byť nesympatické, ale takéto vyhrážky zažila až tento rok. 35-ročná žena nie je v politike novou tvárou, je už členkou havajskej Snemovne reprezentantov. Kampaň do federálneho kongresu ju však dostala na inú úroveň politickej súťaže, medializácie, záujmu verejnosti, ale aj špinavej antikampane.

Tento rok sa v americkej politike hovorilo o roku žien, lebo vo voľbách do kongresu kandidovalo aj uspelo nebývalé množstvo političiek. Bola to reakcia na vulgárneho mizogýna v Bielom dome aj na hnutie metoo, ale to vôbec neznamenalo, že sexistické či rodovo podmienené komentáre, či vyhrážky sa neobjavili. Práve naopak. Podobné skúsenosti ako Fukumoto mal celý rad žien uchádzajúcich sa o verejnú funkciu.

Ešte výraznejšie to bolo, ak žena patrila k nejakej menšine – či už sexuálnej, náboženskej alebo národnostnej.

Toto samozrejme nie je len príklad Spojených štátov, je to bežná skúsenosť političiek na celom svete a platí pre demokracie, ako aj pre neslobodné režimy.

Vyhrážky smrťou, znásilnením, bitkou

Výskum v dvadsiatich krajinách sveta, o ktorom na jar tohto roku písal denník Guardian, ukázal, že 44 percent političiek či žien uchádzajúcich sa o politické funkcie čelí vyhrážkam, šikanovaniu alebo priamo násiliu. Nie je raritou, ak im hrozia, že ich nechajú zbiť, znásilnia ich alebo zabijú.

„Od začiatku mojej politickej kariéry som cez Facebook a emaily, ale aj cez listy čelila vyhrážkam anonymov a fake profilov, že si zaslúžim byť znásilnená, lebo do politiky som sa aj tak dostala cez posteľ, že som hermafrodit, transsexuál, že si koledujem o bitku, lebo som židovská cigánka alebo cigánska židovka a škaredá opica, tak mi treba rozbiť ksicht.  Keď vrcholila kauza malého Kubka v parlamente a toho, že som išla pracovať po pôrode, želali mi rakovinu a posielali na mňa sociálku, lebo som krkavčia mater, ktorá sa kvôli vidine peňazí nestará o deti. Najviac negatívnych reakcií som vtedy dostala od žien,“ opisuje podpredsedníčka slovenského parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Tá sa prednedávnom tiež stala obeťou hoaxu, keď sa na falošnej stránke objavila informácia, že ju v minulosti v Kanade zadržali  za prostitúciu. Hoci politička veľmi rýchlo dokázala, že ide o podvrh, ako upozornil reportér Denníka N Vladimír Šnídl, keď sa jej stránka ospravedlnila, zdieľalo to  oveľa menej ľudí ako pôvodnú falošnú informáciu.

Veľa žien v politike sa podľa prieskumu sťažovalo aj na prakticky denné