Denník N

Alexandrovovci na dedine. Slovenskej

Foto – Ľubomír Smatana
Foto – Ľubomír Smatana

Pamätník obetiam leteckej tragédie svojou veľkosťou prevyšuje všetky ostatné hroby.

Slovensko ponúka neuveriteľné príbehy. Dozvedel som sa, že raz za rok príde na malý cintorín v Točnici v okrese Lučenec plný autobus ruských vojakov s veľkými ploskými čiapkami. Tam spievajú na pamiatku jednému sovietskemu vojakovi z druhej svetovej vojny a teraz už aj šesťdesiatim štyrom ruským vojakom, ktorí zomreli pred dvoma rokmi pri lete do Sýrie. Tých šesťdesiatštyri vojakov poznáme skôr pod názvom Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády A. V. Alexandrova, teda ako Alexandrovovcov.

Točnica leží kúsok od hlavnej cesty zo Zvolena na Lučenec, a keď už sa tam zastavia turisti, tak len pre drevenú zvonicu z roku 1791. Je pekná. Stojí hneď za obchodom, na ktorom visí nenápadná tabuľa s nápisom „Tým, ktorí ľúbili Točnicu“. Tabuľu venoval A. B. Čisár, čo je generálny konzul Slovenskej republiky v ruskom Petrohrade.

Augustín Čisár sa v Točnici narodil a okrem tejto cedule nechal na miestnom cintoríne postaviť aj veľkolepý pamätník Alexandrovovcom, ktorí zahynuli v lietadle pri ceste na ruskú vojenskú základňu v sýrskej Latakii.

Augustín Čisár pracoval tiež ako poradca plynárenského kolosu Gazprom,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie