Denník NAk by volili len mladí, Kotlebova strana by vyhrala voľby

Ria GehrerováRia Gehrerová
Marian Kotleba. Banská Bystrica 2015. Foto - Ján Viazanička
Marian Kotleba. Banská Bystrica 2015. Foto – Ján Viazanička

V extrémistoch mladí hľadajú nový systém a poriadok, pretože tomu starému nedôverujú a majú pocit, že zlyháva.

Popularitu Mariana Kotlebu medzi mladými ľuďmi potvrdil ďalší prieskum.

Ak by boli parlamentné voľby túto jeseň a volili by v nich len mladí ľudia od 18 do 24 rokov, jeho strana by získala pätinu hlasov a parlament by vyzeral úplne inak než dnes.

Ukázal to prieskum, ktorý pre Radu mládeže Slovenska urobila agentúra Focus.

„ĽSNS sa stabilizovala ako silný politický subjekt, ktorý má zhruba 20-percentnú podporu medzi mladými ľuďmi,“ povedal Michal Považan z Rady mládeže.

Po Kotlebovi boli ďalšie dve najúspešnejšie strany SaS a OĽaNO. V súčasnosti najsilnejšia parlamentná strana Smer skončila až na štvrtom mieste – získala približne jedenásť percent.

Do parlamentu by sa dostala ešte strana Borisa Kollára, KDH a tesne aj SNS a Progresívne Slovensko. Zo súčasných parlamentných strán by mimo Národnej rady zostal Most-Híd s dvoma percentami. 

Podobné výsledky ukázal už prieskum medzi stredoškolákmi spred dvoch rokov. V ňom boli najúspešnejšie strany Borisa Kollára a Mariana Kotlebu.

Kto sú vlastne mladí ľudia, ktorí sympatizujú s Marianom Kotlebom, a čo považujú za najväčšie problémy Slovenska? Minulý rok vznikli dva prieskumy, ktoré nám na tieto otázky môžu pomôcť odpovedať.

Cítia neistotu, túžia po disciplíne

Podľa prieskumu Rady mládeže sú mladými voličmi Kotlebu najmä mladí muži z Banskobystrického kraja. Mladí ľudia s rasistickými a xenofóbnymi názormi sú však veľmi rôznorodou skupinou.

Líšia sa od seba vekom, sociálnym zázemím, národnosťou a objavujú sa na základných školách, gymnáziách aj učilištiach.

„Ľahšie sa identifikujú na stredných odborných školách vďaka otvorenejšiemu prejavu názorov,“ píše sa v kvalitatívnom výskume Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS), vypracovanom pre Iuventu. O svojich názoroch v ňom hovorilo 42 tínedžerov vo veku 14 až 17 rokov.

Práve v tomto veku si mladí hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Podľa prieskumu agentúry 2muse, v ktorom spovedali 30 tínedžerov od 15 do 18 rokov, majú mladí pocit, že majú veľmi veľa možností, a nevedia sa rozhodnúť, ktorou cestou sa vydať. „Cítia neistotu, že si nevyberú správne,“ píše sa v prieskume.

„Vravia mi: veď máš tie možnosti, tak choď do toho. A už je to niekedy strašne veľa, a už človek nevie, kedy kam,“ povedal jeden z tínedžerov, ktorých mená v prieskume utajili. „Stále sa na nás kladú vyššie nároky: musíš vedieť toto a toto takto.“

Aj to môže byť dôvodom, prečo mladých ľahko získa Kotlebova strana. „Imponuje im štruktúra zaužívaná vo vojsku, alebo majú z domu nenaplnenú túžbu po disciplíne, poriadku,“ píše sa v štúdii NOS o tom, čo mladých radikálov priťahuje.

V spoločnosti vidia chaos a neporiadok

V istom veku sa cítia stratení zrejme všetci tínedžeri. Neznamená to však, že hneď začnú sympatizovať s extrémistickými stranami.

Podľa výskumu NOS môže byť v živote mladých ľudí rozhodujúcich viacero faktorov, ktoré ich dostanú na cestu k extrémizmu.

Napríklad ak majú v rodine príbuzného alebo staršieho súrodenca, ktorí s extrémistami sympatizujú, prípadne ak sú ich rodiny neúplné.

Výrazný vplyv má aj frustrácia. Uvedomujú si veľké sociálne rozdiely medzi ľuďmi, nedôverujú politikom, ktorých považujú za skorumpovaných, a majú pocit, že v spoločnosti vládne chaos a neporiadok.

V škole si navyše uvedomujú aj svoje obmedzené možnosti a to, že nemôžu navštevovať inú, lepšiu školu.

Prečo ich to ťahá k extrémistom? „Nasledujú ich, lebo chcú vyskúšať niečo nové, lebo staré je nefunkčné, zlyháva,“ píše sa vo výskume.

Video: Aj takto k sebe Kotlebova strana láka mladých ľudí

Mladí neveria, že môžu niečo zmeniť

Čo vlastne vedia mladí o politike? V prieskumoch priznávajú, že sa v politike veľmi neorientujú a považujú ju za veľmi zložitú. Poznajú najmä kauzy, ktoré v spoločnosti rezonovali, ako napríklad Gorila. Nevedú však o nich diskusie, skôr si z nich robia žarty, ako napríklad z „kapitána Danka“.

Politikom nedôverujú a myslia si o nich, že svoju prácu robia najmä preto, aby sa obohatili.

Oni sami si navyše nemyslia, že by túto situáciu mohli nejako zmeniť.

„Tu vzniká podhubie na frustráciu – zodpovednosť za zlepšenie krajiny totiž kladú na ramená politikov, no zároveň majú o politikoch a politike veľmi nízku mienku,“ píše sa v prieskume agentúry 2muse.

Iniciatívu vyvinú, len ak sa im oplatí

Meniť spoločnosť k lepšiemu by mohli napríklad cez dobrovoľníctvo alebo verejne prospešné aktivity. Počas rozhovorov však priznali, že sa do takýchto aktivít zapájajú najmä vtedy, ak ich o to niekto požiada alebo ak chcú tráviť čas s priateľmi.

Hlavným dôvodom teda nie je to, že môžu svojou činnosťou niečo spoločnosti priniesť, ale ide im o osobný prospech, napríklad uliatie sa zo školy či platený školský výlet.

„Očakávať iniciatívu z ich strany je skôr naivné. Ukázalo sa, že ak sa mladí zapojili do nejakej aktivity či krúžku, dostali sa k nim nepriamo, prišli im takpovediac ‚rovno pod nos‘,“ píše sa v prieskume 2muse.

Vo volebnom prieskume Rady mládeže Slovenska sa tiež ukázalo, že mladí, ktorí nemali skúsenosť s mládežníckou organizáciou, by sa volieb zúčastnili v menšej miere. Nerozhodnutými voličmi boli najmä mladé ženy a tí, ktorí neboli na dlhšom pobyte v zahraničí.

„Ukazuje sa, že práve mládežnícke organizácie sú priestorom na zmysluplné trávenie voľného času a vytvorenie príležitosti pre deti a mládež zúčastniť sa a vytvárať si aktivity, ktoré sú primerané ich veku, záujmom v mimoškolskom prostredí,“ tvrdí Katarína Čavojská z Rady mládeže Slovenska.

Táto platforma združuje 25 organizácií, do ktorých sa zapája viac ako 64-tisíc detí a mladých ľudí.

Skúsenosť s mládežníckymi organizáciami má podľa Rady mládeže 43 percent mladých ľudí žijúcich na Slovensku. Na ich fungovanie napriek tomu ide len veľmi málo peňazí zo štátneho rozpočtu.

Podľa Považana ide o zlomok z rozpočtu ministerstva školstva, ktorý nepresahuje jedno percento, čo je zhruba 2,5 milióna eur.

Jediná politická strana, ktorá má v súčasnosti vybudovanú fungujúcu mládežnícku organizáciu, je podľa Rady mládeže KDH.

Študenti sa v parlamente fotia s Kotlebom. Foto N – Monika Tódová

Ľudí delia na tých, čo si pomoc zaslúžia a nezaslúžia

Výskum Nadácie otvorenej spoločnosti pre Iuventu zistil, čo zvyknú mať mladí radikáli spoločné. Viac sú naviazaní na vidiek a malé mestá, obdivujú komunizmus, no neuvedomujú si jeho negatívne súčasti.

Majú strach z terorizmu a migrantov, ľudí rozdeľujú na tých, čo si pomoc zaslúžia a nezaslúžia, a dejiny Slovenska počas II. svetovej vojny si vykladajú podľa „necenzurovaných zdrojov“, ktoré sú v rozpore s vedeckými interpretáciami.

„V škole radikálnym tínedžerom veľmi chýba dobré a záživné vzdelávanie v peknom prostredí – chcú diskusiu, nie ‚diktát‘, zážitky a hravú formu, dôstojné prostredie, modernú infraštruktúru aj vzdelávacie pomôcky,“ píše sa v štúdii s tým, že „starším radikálne zmýšľajúcim tínedžerom chýbajú v škole debaty o problémoch Slovenska“.

Týmto debatám sa však učitelia často vyhýbajú. Dôvodom je, že nemajú dostatok času na takéto diskusie, majú strach, že by konfrontáciu s radikálnou mládežou nezvládli, nemyslia si, že by mali komentovať súčasné dianie na Slovensku a vo svete, a obávajú sa, že ich rodičia budú mať odlišný pohľad na hodnoty a výchovu svojich detí.

Čo ich trápi? Školstvo, doprava a zdravotníctvo

Paradoxom je, že mladí ľudia vo všeobecnosti vedia, že rasizmus či xenofóbia nie sú správne, no napriek tomu sa sami vyjadrujú rasisticky. Tieto postoje už majú jednoducho vžité. Rómov napríklad rozdeľujú na dve skupiny – na slušných Rómov a tých, čo zneužívajú systém.

No najväčším problémom podľa nich nie sú Rómovia.

Podľa prieskumu je to najmä nekvalitné školstvo, nefunkčná doprava a zlý stav zdravotníctva. Práve tieto oblasti sú prvé, s ktorými sa tínedžeri stretávajú a spoznávajú ich.

Hnevá ich, že do školy dochádzajú po zlých cestách, v škole sa neučia praktické veci, a ak musí niekto z ich rodiny navštíviť lekára, dlho čaká na vyšetrenie či veľa dopláca za lieky.

Sú citliví na nespravodlivosť a neprávosti a práve na ne im extrémisti ponúkajú „magické riešenia“.

„Ponúkajú východisko z problémov v spoločnosti, hovoria pre nich zrozumiteľnou rečou, ‚na rovinu‘, obhajujú ich aj s rodinami, ponúkajú im podpornú sieť, osobnú ochranu, vzťahy,“ vysvetľuje výskum, prečo môže byť aj Kotlebova strana pre mladých taká príťažlivá.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].