Bindics z Veselých paradajok: Chceli by sme predávať bez obalu, ale ľudia zničia tretinu tovaru
Zsolt Bindics je predsedom najväčšieho odbytového združenia paradajok. Pestuje paradajky pod značkou Veselé paradajky.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo sú cherry paradajky drahšie ako veľké paradajky,
- ako testujú chuť nových odrôd a prečo to trvá roky,
- prečo malé paradajky predávajú v plastovom obale,
- ako sa rokuje s reťazcami a prečo je proti odvodu pre reťazce,
- kto od nich pýtal úplatok a aké problémy majú v podnikaní.
Od roku 2006 pestujete skleníkové paradajky. Zmenili sa chute Slovákov? Kupujú iné paradajky ako pred 12 rokmi?
Zmena je veľmi rýchla. V roku 2003, keď sme začali podnikať, zeleninu sme dovážali a nepestovali. Ľudia chceli väčšinou lacné paradajky bez ohľadu na to, či boli domáce alebo nie. Lacné paradajky vedeli zabezpečiť obchodné reťazce, ktoré vtedy prichádzali na Slovensko. Navyše slovenskí poľnohospodári neboli pripravení na dodávky do reťazcov. Domáce paradajky vtedy takmer ani neexistovali.
Neboli pripravení na objemy alebo kvalitu?
Ani objemovo, ani mentálne. Reťazce majú iné požiadavky na kvalitu, ako boli pestovatelia zvyknutí. Boli naučení dodávať do veľkoskladov. Proces bol jednoduchý. Odvážila sa celková váha dodávky a následne sa vyreklamoval nevyhovujúci tovar. Reťazce však vyžadovali dodržanie medzinárodných štandardov. Bezchybnú zeleninu s presne určenou váhou každej jednej debničky, boli aj prísne požiadavky na vzhľad. Nebolo jedno ani to, ako je tovar uložený do debničky, sú na to pravidlá.
To sú veci, ktoré sa dajú rýchlo naučiť – mali s tým naozaj problém?
Mali sme napríklad pestovateľa, ktorý nevedel kaleráb uložiť tak, ako to v Lidli chceli. Nasypal ich do debničky a potom nám nechceli prebrať tovar. Vyzerá to ako banalita, ale dodávateľom to bolo jedno, mysleli si, že keď dodajú zdravý tovar, v danej hmotnosti, tak to preberú. Ale reťazce majú prísne štandardy a my sme na to jednoducho neboli mentálne pripravení. A tí, čo boli ochotní spĺňať podmienky, veľakrát nevedeli vypestovať dostatočný objem. Ďalším problémom bolo, že pestovatelia vôbec nechceli spolupracovať a vytvárať odbytové združenia, ktoré sú v zahraničí relevantným partnerom veľkých reťazcov.
Ako to vyzeralo na trhu s paradajkami?
V Španielsku a Holandsku sú veľké paradajkové burzy, kde sa licituje. Najskôr berú tí, čo majú viac peňazí – Francúzi, Briti. A to, čo ostane, ide do východnejších krajín, ako Maďarsko, Česko, Slovensko. Ale zrazu toho slovenskí zákazníci mali dosť. Slovensko bohatlo, ľudia sa mali stále lepšie a povedali si, že nechcú dovážané paradajky, ktoré dozrievajú v kamióne. A my sme na to zareagovali – začali sme pestovať skleníkové paradajky. Začali sme s jednou odrodou veľkých paradajok, ktoré sú najlacnejšie. Po viac ako desiatich rokoch pestovania už máme 20 druhov rôznych cherry a kokteilových paradajok najvyššej kvality.
Prečo sú cherry paradajky o toľko drahšie?
Na jednom štvorcovom metri
