Denník N

Na Slovensku našli stovky stromov slobody na pamiatku prvej republiky aj Štefánika (+ mapa)

Lipa v Spišskom Bystrom (1918), alej k pamätníku M. R. Štefánika v Ivanke, lipy a pomník v Trstenej (1928), lipa v Stupave (1918), háj smrekovcov pri Liptovských Revúcach (1928), Štefánikova lipa na kopaniciach (1919), lipa vo Vranove nad Topľou (1918) a lipa pri zabudnutej obecnej škole v Nálepkove (1928). Foto – Stromy slobody/Tomáš Trstenský, Paulína Orolínová, David Slávik, Vladimír Lukačovič
Lipa v Spišskom Bystrom (1918), alej k pamätníku M. R. Štefánika v Ivanke, lipy a pomník v Trstenej (1928), lipa v Stupave (1918), háj smrekovcov pri Liptovských Revúcach (1928), Štefánikova lipa na kopaniciach (1919), lipa vo Vranove nad Topľou (1918) a lipa pri zabudnutej obecnej škole v Nálepkove (1928). Foto – Stromy slobody/Tomáš Trstenský, Paulína Orolínová, David Slávik, Vladimír Lukačovič

Stromy sadili aj ako vzdor proti invázii 1968, jedna zo sadeníc ukrývala tajné dokumenty o okupácii, organizátora prenasledovali komunisti.

Päťdesiatka smrekovcov a borovíc je vysadená do štvorca na pasienkoch nad obcou Liptovské Revúce.

Počas Slovenského národného povstania bolo medzi kmeňmi posledné palebné postavenie delostreleckej batérie kapitána Mičušíka, ktorá bránila prístup od Ružomberka. Nemeckí letci ich ostreľovali aj v posledný deň odporu 27. októbra 1944 – v predvečer výročia založenia ČSR.

Stromy vysadili v roku 1928 na desiate výročie založenia prvej republiky pri sútoku Teplého potoka a riečky Revúca. V tom roku aj po Slovensku pribúdali stovky stromov slobody, vyrastali jubilejné háje na oslavu Československa. V susedstve smrekovcov a borovíc stojí malá drevená kaplnka, stromy sú dodnes zdravé a chránené.

Zo stromov slobody masový hrob

Aj na Slovensku v časoch prvej republiky žilo nadšenie k zmene režimu a obdiv k Masarykovi, Benešovi a Štefánikovi.

Keď sme v júni spolu s Nadací Partnerství vyhlásili pátranie po stromoch slobody, v Česku ich už poznali viac ako tisíc a mapa Slovenska bola takmer prázdna. Za pár mesiacov objavili stovky líp a iných drevín vysadených na počesť prvej republiky, pri úmrtí Milana Rastislava Štefánika, pri výročiach Československa alebo napríklad v roku 1968 po sovietskej invázii v časoch, keď to bolo nebezpečné.

Stromy so sebou nesú aj príbehy smrti či perzekúcií. Všetky objavené príbehy sú zakreslené do mapy Československa.

Významnú úlohu zohrala v druhej svetovej vojne aj skupina líp vysadených v roku 1919 v Liptovskom Jáne pri obnove vyhoreného kostola. Nazvali ich po Benešovi, Štefánikovi, Masarykovi a Šrobárovi. Pod ich korunami zriadili masové hroby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie