Denník NKoncentrácia skleníkových plynov dosiahla v roku 2017 nové maximum, vedci varujú pred následkami

Tomáš KolárTomáš Kolár
Uhoľná elektráreň v Nemecku. Foto – TASR/AP
Uhoľná elektráreň v Nemecku. Foto – TASR/AP

Množstvo CO2 sa v atmosfére navýšilo o 46 percent od začiatku priemyselnej revolúcie (od polovice 18. storočia), pričom polovicu z tohto nárastu sme zaznamenali za ostatných tridsať rokov.

Najnovšie vydanie každoročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (pod záštitou OSN) Greenhouse Gas Bulletin neprinieslo veľa dôvodov na optimizmus.

Koncentrácia oxidu uhličitého (CO2), ktorý je jedným zo skleníkových plynov, dosiahla v roku 2017 405,5 ppm (častíc na milión), čo je nárast v porovnaní s rokom 2016 (403,3 ppm).

Podľa najnovšej správy sú aktuálne čísla v súlade s trendom za ostatných desať rokov, keď sa množstvo CO2 zvýšilo najviac za posledných 55 miliónov rokov.

Podľa ďalších varovných štatistík sa množstvo CO2 v atmosfére navýšilo o 46 percent od začiatku priemyselnej revolúcie (od polovice 18. storočia), pričom polovicu z tohto nárastu sme zaznamenali za ostatných tridsať rokov.

Trend sa bude zastavovať veľmi ťažko

Oxid uhličitý vzniká pri spaľovaní fosílnych palív a podľa vedcov predstavuje hlavnú príčinu skleníkového efektu spôsobujúceho globálne otepľovanie.

„Veda je jasná – bez rýchleho znižovania emisií CO2 a iných skleníkových plynov bude mať zmena klímy stále viac deštruktívnych a nezvratných následkov pre život na zemi. Rozsah príležitostí na opatrenia zamedzujúce tomuto vývoju je takmer vyčerpaný,“ cituje Reuters generálneho tajomníka Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Petteriho Taalasa. 

Údaje zverejnené WMO prichádzajú asi mesiac po októbrovej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), v ktorom sa uvádza, že emisie CO2 by museli okolo roku 2050 dosiahnuť nulu, aby sa obmedzil nárast teploty.

Zvýšenie teploty o menej ako 1,5 stupňa Celzia by znížilo následky globálneho otepľovania tak pre ľudí, ako aj pre ekosystémy.

Obe vydané správy budú základom rokovaní OSN o klimatickej zmene, ktoré sa uskutočnia v poľských Katoviciach od 2. do 14. decembra. Hlavným cieľom tohto podujatia bude stanovenie zásad na implementáciu Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015, ktorá má jasný zámer – udržať nárast teploty do 1,5 stupňa Celzia.

„V súčasnosti neexistuje žiadna čarovná palička na odstránenie všetkého prebytočného CO2 z atmosféry. Záleží na každom zlomku úrovne globálneho otepľovania, rovnako ako na každej časti skleníkových plynov,“ povedala zástupkyňa generálneho sekretára WMO Elena Manaenková.

Šéfka výboru pre ľudské práva v OSN Michelle Bacheletová poslala list všetkým štátom a zdôraznila im, že podľa medzinárodných zákonov o ľudských právach majú povinnosť zabrániť klimatickým zmenám a pokúsiť sa zmierniť ich účinky.

Problematické aj ďalšie plyny

Autori novej správy upozorňujú aj na ďalšie plyny, ktoré sa podieľajú na globálnom otepľovaní. V prvom rade ide o metán, ktorý vlani taktiež dosiahol najvyššiu úroveň (1859 častí na miliardu), čo je o 257 percent viac ako v období pred začiatkom priemyselnej revolúcie.

Vedci zdôrazňujú, že až za 60 percent metánu vypusteného do vzduchu nesú zodpovednosť ľudia (spaľovanie biomás, ťažba fosílnych palív, skládky odpadov a iné).

Špeciálnu pozornosť venujú v správe látke s názvom trichlórfluormetán (CFC-11). „Ide o silný skleníkový plyn a látku poškodzujúcu ozónovú vrstvu stratosféry. Reguluje ho Montrealský protokol. Od roku 2012 sa miera poklesu spomalila na zhruba dve tretiny tempa poklesu v predchádzajúcom desaťročí. Najpravdepodobnejšou príčinou tohto spomalenia sú zvýšené emisie spojené s produkciou CFC-11 vo východnej Ázii,“ píše sa v správe.

Tieto látky majú nízky bod varu, a preto sa v minulosti používali v chladiacich zariadeniach. Pre ich negatívny vplyv na životné prostredie je ich výroba zakázaná, avšak ako sa píše v najnovšej správe, pokles ich používania sa od roku 2012 znižuje.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].