Denník N

Pacienti s rakovinou majú novú nádej, jednoduchý cukor ako podporná liečba u myší zaberá

Kvaka je bohatá na manózu. Foto - Flickr.com/Ali Graney
Kvaka je bohatá na manózu. Foto – Flickr.com/Ali Graney

Manóza nemá neželané účinky, lebo nie je liečivom, ale obyčajnou živinou. Nájdete ju v mnohých druhoch ovocia, zeleniny, strukovinách, ale aj v kvasniciach či orechoch.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Štúdia, ktorá sa minulý týždeň objavila vo vedeckom časopise Nature, prináša veľkú nádej, že štandardne používané protinádorové liečebné postupy budú čoskoro oveľa účinnejšie.

Nejde pritom o nejakú supermodernú terapiu založenú na nanotechnológiách, či finančne náročnú personalizovanú medicínu na základe genetických analýz. Ide o úplne jednoduchý a lacný postup, ktorý však mieri na najcitlivejšie miesto nádorovej bunky.

Lepšie výsledky s manózou

Vedci z Beatsonového onkologického ústavu v škótskom Glasgowe ukázali, že rakovinové bunky sú citlivé na manózu, čo je jednoduchý cukor, odborne povedané – monosacharid.

Glasgowskí experimentálni onkológovia najprv dokázali, že rakovinové bunky sa v prítomnosti manózy prestávajú množiť a pôsobením chemoterapeutík hynú oveľa ľahšie ako bunky bez podávanej manózy. Tieto experimenty boli robené na izolovaných bunkových líniách pochádzajúcich z rôznych typov ľudských nádorov, vedci takýto experimentálny prístup volajú in vitro. Iba ten by však na novú nádej a ani na publikáciu v Nature nestačil.

Po úspešných počiatočných in vitro pokusoch previedli škótski bádatelia sériu pokusov na myšacom modeli, teda in vivo. Keď liečili laboratórne myši s nádormi pankreasu, pľúc alebo kože pomocou cisplatiny a doxorubicínu, čo sú klasicky používané chemoterapeutiká na liečbu karcinómov, dosiahli oveľa lepšie výsledky, ak popri liečbe kŕmili svojich laboratórnych pacientov manózou. Nádory im zmizli rýchlejšie, ich život sa výrazne predĺžil.

Nádory získavajú energiu neefektívne

Už takmer 100 rokov vieme, že metabolizmus nádorových buniek sa výrazne líši od metabolizmu zdravých buniek. Rakovinové bunky sa rýchlo množia, preto aj energiu potrebujú získavať rýchlo. Nositeľom energie v bunkách sú molekuly ATP.

Najrýchlejším spôsobom, ako bunka môže získať ATP, je glykolýza, teda rozklad glukózy, čiže monosacharidu, ktorý produkujú zelené rastliny v procese fotosyntézy a ktorý je na zemi najdôležitejšou živinou pre živé organizmy. Preto nádorové bunky využívajú najmä rýchlu glykolýzu. Jej nevýhodou však je, že sa v nej v prepočte na množstvo živín získava málo molekúl ATP. Zdravé bunky získavajú energiu hlavne v oveľa efektívnejšom procese oxidatívnej fosforylácie, ktorý je však komplikovanejší a trvá dlhšie.

Zmena v metabolizme buniek, ktorá nastáva po nádorovej transformácii, sa podľa jej objaviteľa Otta Heinricha Warburga, laureáta Nobelovej ceny za medicínu z roku 1931, zvykne nazývať Warburgov efekt.

Warburgov efekt, teda rýchly, ale zato menej výnosný spôsob získavania energie, je spoločnou črtou rýchlo sa množiacich agresívnych rakovinových buniek. Mohlo by sa teda zdať, že sa v ňom priamo ponúka ich slabá stránka. Stačí predsa namieriť liečivá na zablokovanie glykolýzy a malo by byť po nich. Také jednoduché to však nie je.

Enzýmy zúčastňujúce sa na glykolýze využívajú za určitých podmienok aj zdravé bunky, napríklad svalové bunky pri námahe, alebo imunitné bunky pri zápaloch. Obmedzenie koncentrácie glukózy by tiež necielilo iba na nádorové bunky, keďže glukóza je kľúčovým zdrojom energie pre všetky naše bunky.

Bez neželaných vedľajších účinkov

Podľa spomínaného článku v Nature to vyzerá tak, že práve manóza by mohla byť tou zbraňou, ktorá využije túto dávno známu slabú stránku nádorových buniek.

Vedci z glasgowského onkologického ústavu totiž objasnili molekulárny princíp protinádorového účinku manózy. Molekula manózy sa veľmi podobá na molekulu glukózy a do buniek sa prenáša tým istým transportným systémom. Vnútri buniek manóza blokuje proces glykolýzy, do ktorého vstupuje glukóza.

Tento negatívny efekt manózy sa prejavuje špecificky v nádorových bunkách a nie v bunkách zdravého tkaniva. Aj keď nie všetky nádorové bunky boli v experimentoch na laboratórnych myšiach rovnako citlivé na manózu, jej podporný účinok na zničenie nádorov bol očividný.

A navyše, nepozorovali sa žiadne neželané vedľajšie účinky manózy. To sa však dalo očakávať, keďže manóza nie je liečivo, ale živina, ktorá sa nachádza v mnohých druhoch ovocia, zeleniny, strukovín, ale aj v kvasniciach, orechoch či aloy pravej, ktorú ľudia používali ako liečivo už v starom Egypte.

To dáva onkologickým pacientom dobré vyhliadky, že klinické testovania u ľudí budú rýchle, bez neželaných vedľajších účinkov, a teda úspešné, a že podávanie manózy ako podpornej liečby sa čoskoro stane súčasťou štandardných terapeutických postupov.

Teraz najčítanejšie