Rusko má ľahké víťazstvo, Západ spí a tvári sa prekvapene
Zablokovanie prístupu k Azovskému moru pre ukrajinské lode je len časťou väčšieho plánu Kremľa na destabilizáciu juhovýchodnej Ukrajiny.
Autor je britský spisovateľ a bezpečnostný expert
Predstavte si, že je 1. septembra 1939. Nemecké jednotky práve zaútočili na Poľsko. Mal by svet a) vyzývať na pokoj b) odsúdiť Hitlerovu agresiu c) pomôcť Poľsku?
Z dnešného pohľadu je odpoveď jasná. Hoci malo predvojnové Poľsko ďaleko k dokonalosti, bolo nevinnou stranou sporu a chránili ho dvojstranné vojenské zmluvy s Britániou a Francúzskom. Nemecko za sebou zároveň malo už niekoľko agresií. Bolo by absurdné za takých okolností vyzývať obe strany na zmierňovanie napätia, keďže ho zvyšovala iba jedna z nich. Zmysel by nedával ani pokus o dosiahnutie dohody. Nemecké jednotky by museli opustiť Poľsko, Nemecko zaplatiť kompenzácie za škody a obete. Potom by sme sa mohli baviť ďalej. Jedinou prípustnou otázkou, z dnešného pohľadu, je, aký typ sankcií by mal byť uvalený na nacistický režim v Berlíne a aký typ vojenskej pomoci by Poľsko reálne mohlo dostať.
Tento rámec je užitočný pri hodnotení ruského útoku proti Ukrajine v Azovskom mori. V čase písania tohto textu sú niektoré detaily stále nejasné. No celkový obraz je jasný. Ukrajina má právo na slobodnú plavbu v týchto vodách, a to nielen na základe medzinárodného práva, ale garantuje jej ju aj bilaterálna zmluva s Ruskom. Kremeľ však po mesiacoch stupňovania provokácií Ukrajine zabránil v prístupe do tohto mora.
