Denník N

Vymáha v Česku dlžné výživné na deti: Voči dlžníkom postupujte tvrdo ako banky či mobilní operátori

Iveta Novotná. Foto - archív I. N.
Iveta Novotná. Foto – archív I. N.

Iveta Novotná rozbehla projekt, ktorý ide po neplatičoch alimentov. Zdarma.

IVETA NOVOTNÁ sa narodila v roku 1987 v Prahe, vyštudovala verejnú správu na Metropolitnej univerzite v Prahe. Je riaditeľkou Asociácie neúplných rodín, ktorá prevádzkuje projekt VašeVýživné.cz, v rámci ktorého bezplatne pomáhajú získať mamám a otcom alimenty pre deti od neplatiacich expartnerov a expartneriek.

Česko patrí k európskym rekordmanom v neplatení výživného, podľa textu z webu denik.cz z roku 2016 tam dlžilo výživné na svoje deti až 400-tisíc ľudí. To číslo pritom zrejme bude vyššie, lebo množstvo expartnerov už alimenty ani nerieši. Čo je dôvodom?

Samotný rozpad rodín, keď sa partneri rozídu tak zle, že tam už nie je žiadna snaha jedného z rodičov zaujímať sa o dieťa. Chyba je aj v tom, že rozvody a neplatenie výživného sa stali takými bežnými javmi, že spoločnosť ich už ani nevníma ako problém. Na takých rodičov sa nik nepozerá cez prsty, stalo sa to normálnym. Akceptuje sa, že ak sa rodič o dieťa nezaujíma, nemá dôvod ani platiť výživné.

Priemerný dlh na dieťa v Česku už pred dvomi rokmi vychádzal na 80-tisíc českých korún (3082 eur). Expartneri nemajú rešpekt ani pred tým, že páchajú trestný čin?

Od polície vieme, že ide prakticky o najčastejší trestný čin s obrovskou recidívou. Často sa stáva, že dlžník nakoniec nad všetkým mávne rukou a na platenie úplne rezignuje. Nevyľaká ho ani trestné oznámenie, je mu to jedno. Mnohým je dokonca ukradnuté, že sa pre to ocitnú vo väzení.

Nie je to dôkazom zlyhania štátu? Pri jeho normálnom pôsobení by mali dlžníci pociťovať strach z neplnenia záväzkov voči vlastným deťom, nie? Miesto toho vymáhanie výživného trvá dlho a mnohí sa na to vykašlú, lebo nemajú na advokáta ani nervy.

Žiaľ, je to tak. Štát robí slabú osvetu. Osamelí rodičia, ktorým expartneri neplatia, často ani netušia, ako by to mohli riešiť. Do riešenia sporu právnou cestou sa im nechce, lebo jednak sa v tej oblasti vôbec neorientujú, jednak sa boja ďalších finančných nákladov. Mnohí na to jednoducho nemajú, prípadne nechcú riskovať a platiť advokátovi bez garancie, že naozaj niečo vymôže.

Prečo nezaberajú trestné oznámenia? Keď ide o iné trestné činy, polícia koná a ľudia cítia aspoň nejaký rešpekt.

Polícia rieši aj tieto prípady, ale musí ísť o dlh na výživnom za viac ako štyri mesiace. Ak otec či matka zaplatia výživné aspoň raz za tri mesiace, polícia to riešiť nebude. Ak expartneri občas zaplatia aspoň malú čiastku, polícia to hneď vníma ako ich snahu a uzavrie to rovnako. Neplatiči dobre vedia, že to tak funguje, a tak to zneužívajú. Okrem toho, polícia dlžné výživné nezíska, funguje vlastne len ako strašiak. V tomto fakt musí zabrať štát.

Alebo vy cez projekt vasevyzivne.cz.

Napríklad. Našou výhodou je, že máme odborných konzultantov, ktorí s rodičmi preberú, čo je potrebné, a cez súd vec rovno posunú na exekúciu. Rodičia, ktorým expartneri neplatia, sa tak nemusia báť neznalosti práva ani komunikácie s advokátom a exekútorom. Navyše, všetko poskytujeme bezplatne.

Predstava rodiča samoživiteľa, ktorý je doma na materskej alebo rodičovskej dovolenke, pričom nemá nikoho, kto by mu pomohol, je desivá. Rodičovský príspevok nevykryje ani len prenájom bytu. Vymáhanie výživného v tom lepšom prípade trvá mesiace.

Je to tak. Štát neposkytuje žiadnu možnosť, ako to riešiť okamžite. Vždy sa musí ísť cestou súdu a exekúcie, čo je beh na dlhú trať. Rodič si musí pripraviť dokumenty, advokát musí pripraviť návrh, potom sa čaká na súd, kým poverí exekútora na výkon exekúcie. Ten začne zisťovať majetok dlžníka, dlžník sa však môže odvolať, a tak sa proces neúmerne predlžuje čakaním na ďalšie rozhodnutie súdu. Výsledkom často je, že dlžník má dosť peňazí, ale k dieťaťu sa nedostanú.

Čo s tým?

Ideálny stav by bol, keby štát voči dlžníkovi zasiahol hneď, ako dlží výživné za povedzme dva mesiace, napríklad formou zálohového výživného, ktoré by sa zrušilo či zastavilo, až keď sa rozbehne exekúcia. Bola by to jedna z ciest, ako pomôcť deťom oveľa skôr, lebo nielen na Slovensku, ale aj v Česku je rodičovský príspevok naozaj malý a osamelí rodičia bez práce majú problém.

Dnes neplatiči počítajú s tým, že celý proces je komplikovaný a ich expartneri sa do boja o výživné nepustia, lebo majú dosť iných stresov a starostí. Predstavte si, aké náročné je zvládať starostlivosť o deti v normálnej funkčnej rodine, kde treba riešiť škôlku, školu, krúžky, voľný čas, oblečenie, stravu, upratovanie a podobne.

O čo horšie to má potom rodič, ktorý je sám, bez peňazí, pričom nevie, z čoho zaplatí nájomné budúci mesiac? Na boj o výživné už nemá silu ani chuť, tobôž, ak vidí, že naňho kašle aj štát.

Aké tresty môže neplatičom uložiť Česko?

Podmienku, odobratie vodičského preukazu, verejnoprospešné práce a väzenie. Keďže sa tomu však dá dlhé mesiace aj roky vyhýbať, neplatiči z toho strach nemajú. Napríklad odobrať vodičský preukaz je možné, až keď to má v rukách exekútor, čo trvá pridlho. A ani väzenie nie je ideálnym riešením – dlžník síce dostane trest, ale dieťa z toho nič nemá.

Je tu aj druhá stránka mince. Poznám rodičov, ktorí sa dobrovoľne zaviazali platiť solídne výživné, ich expartneri im však napriek rozhodnutiam súdov odmietajú kontakt s dieťaťom. Logicky sa pýtajú, prečo by mali platiť a fungovať len ako peňaženky a dojné kravy, keď im druhá strana odopiera stretnutia. Niektorí nevideli svoje deti už roky.

To je, žiaľ, problém aj u nás. Jeden rodič platí a druhý mu, hoci na to nie je dôvod, zakazuje styk s dieťaťom. Expartneri to využívajú ako formu pomsty a trestu. Opatrovnícke súdy sú také zahltené, že to nestíhajú riešiť. Neraz sa stáva, že než sa problém vyrieši, dieťa je už dospelé. Vnímam to ako veľký problém porovnateľný s neplatením výživného.

Známi, ktorí dobrovoľne platia oveľa vyššie výživné, ako im určil súd, občas pochybujú, či je to správne, lebo potom peniaze idú nielen dieťaťu, ale aj matke. V jednom prípade dokonca matka prestala chodiť do práce, lebo expartner platí na dve deti 1200 eur mesačne.

Žiaľ, toto sa z našej strany kontrolovať nedá. V Česku sa to ani nedá nijako ošetriť, lebo výživné je síce určené na dieťa, ale peniaze sa musia posielať na účet jeho zákonného zástupcu. Ako ten s peniazmi nakladá, nie je šanca zistiť. Ak dáva peniaze na stravu, oblečenie, školu a voľný čas dieťaťa, je to v poriadku, lenže k tomu patrí aj platenie nájomného či účtov. Posúdiť, čo je ešte náklad v prospech dieťaťa, je náročné. Nenapadá mi nato žiadne systémové riešenie.

Áno, naozaj existujú prípady, keď rodič platí väčšie výživné, než je potrebné, a ten druhý to zneužíva. Občas sa na nás takí ľudia aj obracajú, lebo veľa platia, ale vidia, že expartneri si za to nakupujú veci pre seba a deti chodia v roztrhanom oblečení, prípadne nemajú zaplatené krúžky či školské výlety.

Opačný extrém – chlap, ktorý zarábal slušné peniaze v zahraničí, sa po rozpade vzťahu zámerne zamestnal za minimálnu mzdu, len aby mohol pred súdom preukázať, že môže platiť na dve deti len minimum. Zvyšok výplaty berie na ruku. Súd mu to „zožral“. Nebral ohľad na to, že roky zarábal tritisíc eur a na minimálnej mzde je až od chvíle, keď od neho manželka odišla pre psychické týranie. Dlžné výživné vo výške takmer tisíc eur jej s výsmechom spláca po 20 eurách mesačne.

Tam je tiež ťažká pomoc. Ak sa rodič zámerne registruje na úrade práce, alebo zmení robotu a zrazu zarába minimálnu mzdu, súd to obvykle akceptuje. V Česku máme dokonca takú smolu, že nemáme zákonom určené ani minimálne výživné, v dôsledku čoho sa dejú aj bizarnosti, že súd priklepne dieťaťu výživné vo výške nula korún.

Prečo sa neberie do úvahy potenciálna možnosť zárobku? Veď ak niekto roky nosil domov 3000 eur, ako mu môže súd uveriť, že prácu alebo zmluvu nezmenil len účelovo, navyše až po rozpade vzťahu?

Vždy záleží na konkrétnom sudcovi. Žiaden zákon v Česku sudcom neprikazuje, aby sa pozerali na potenciál dotyčného, teda skutočnú možnosť zarábať vo svojom regióne. Sú však už aj sudcovia, ktorí si dajú tú námahu, otvoria si pracovné portály, pozrú si, aká je priemerná mzda v brandži dotyčného, a podľa toho aj stanovia výživné.

Na druhej strane, existujú aj takí, čo sa uspokoja s dokladom, že dotyčný žiaden príjem nemá, a tak ho k ničomu nezaviažu, prípadne mu vyrubia smiešne výživné vo výške 50 až 100 korún (1,9 eura až 3,8 eura) mesačne. To už je naozaj lepšia tá nula, než niekoho stresovať, aby si vymáhal doslova ponižujúcu čiastku.

V akej miere by mohla neplatenie výživného riešiť striedavá starostlivosť?

Striedavá starostlivosť nie je v 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie