Denník N

Toto nie je reklama na Slovenských brancov

Divák filmu Keď príde vojna žasne, keď vidí ako ľahko extrémisti prenikajú do verejného priestoru.

„Keď som bol v puberte ja, rebelovalo sa tak, že bol niekto pankáč, chcel mať viac slobody. Slovenskí branci chcú slobody pre seba menej. Sú ešte konzervatívnejší ako ich konzervatívni rodičia,“ hovorí Jan Gebert, autor dokumentárneho filmu Keď príde vojna.

O neslávne známych mládencoch v maskáčoch, ktorí hru na vojnu miešajú s otvorene neofašistickou a proputinovskou ideológiou, sa český novinár začal zaujímať okolo roku 2015. Ten čas nebol náhodný.

Ukrajinská vojna, populisti v Európe, potom brexit, nástup Trumpa. Toto všetko dalo predtým okrajovým extrémistom odvahu vykročiť do stredu. Posmelilo ich, keď zistili, že nehlásajú nič extrémnejšie než bežní mainstreamoví politici.

Gebert brancov sledoval z maximálnej blízkosti tri roky. Chodil s nimi na bojové cvičenia do lesa, nazrel do ich súkromia, nakrútil ich porady a škandalózne cvičenia na základných školách. Zachytil postupnú premenu ich vodcu, v tom čase len maturanta Petra Švrčeka, na malého slovenského Breivika. Zobrazil prerod polovojenského hnutia na zárodok politickej strany.

Prečo vôbec Švrček s nakrúcaním súhlasil? Môžeme len špekulovať, ale možno si zrátal, že negatívna reklama je tiež reklama. A niektoré reakcie na tento film s ním súhlasia.

Prakticky hneď na premiére na áčkovom festivale Berlinale bolo počuť výhrady, že mu chýba odstup, zreteľnejší komentár a kritickejšie odsúdenie brancov. Niektorí sa obávali, či film mimo umeleckej bubliny nemôže fungovať ako ich propaganda. Televízia HBO, ktorá ho koprodukovala, pozdržala premiéru na svojom kanáli.

Rovnakú výčitku – že snímka neustriehla hranicu medzi zobrazením extrémistov a reklamou na nich – ako keby potvrdila nahnevaná reakcia čitateľa Denníka N, ktorý žiadal ihneď siahnuť z webu reklamu na tento film. Zdalo sa mu totiž, že brancov oslavuje.

Naozaj je snímka málo kritická?

Extrémisti sa dnes snažia akokoľvek legitimizovať vo verejnom priestore. Preto nie je nezmyselná obava, že mimo sveta artového publika môže obraz extrémistov pôsobiť aj príťažlivo. Rozhodne to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie