Kyanid proti demokracii
Väčšina kandidátov na diktátora sa rozhodla použiť taktiku naštrbenia rovnováhy medzi dôverou a nedôverou.
Autor je psychiater a spisovateľ
Pred pár rokmi som si prečítal knihu Francisa Fukuyamu Dôvera. Autor v nej skúma skryté „hĺbkové“ mechanizmy, ktoré dokážu ovplyvniť ekonomický život krajiny.
Áno, dôvera je faktor, ktorý výrazne prispieva k rozvoju jednotlivých spoločností. Demokratické systémy sú založené na krehkej rovnováhe medzi dôverou a nedôverou. Občania akceptujú víťaza volieb ako legitímneho vodcu, zároveň však majú k dispozícii efektívne kontrolné mechanizmy (slobodná tlač, rozdelenie moci), ktoré vodcovi bránia moc zneužívať.
V postsocialistických krajinách sa po roku 1989 viacerí pokúšali tento systém obísť. Podaktorí si vybrali násilné metódy (Mečiar, niektoré balkánske a stredoázijské krajiny), no väčšina kandidátov na diktátora dosiahla úspechy tým, že v krajine narušila rovnováhu medzi dôverou a nedôverou. Vedeli, že dôvera sa dá ľahko naštrbiť. (Nanovo ju vybudovať je oveľa ťažšie).
V tomto deštrukčnom procese patril prím falošným
