Denník N

Viceguvernér NBS Ódor: Ak príde k veľkému šoku, netreba silou-mocou držať ľudí v zamestnaniach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V rámci eurozóny sme na príchod krízy dobre pripravení. Mohli sme urobiť viac vo fiškálnej politike, teda mohli sme mať nižší dlh. Ale z pohľadu dlhodobého dobiehania vyspelého sveta je problém Slovenska v inom, hovorí Ľudovít Ódor.

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor v rozhovore hovorí aj o tom:

  • či je v poriadku kandidatúra ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS a nominanta SNS na post viceguvernéra,
  • kedy môže prísť ďalšia kríza,
  • ako je na príchod novej krízy pripravené Slovensko,
  • ako sú na tom slovenské banky,
  • kedy môžeme očakávať rast úrokových sadzieb a či sa oplatí kupovať nehnuteľnosť,
  • či  eurozóna prežije najbližších desať rokov.

Guvernér NBS Jozef Makúch ohlásil, že skončí ku koncu februára budúceho roka, teda o dva roky skôr ako sa skončí jeho funkčné obdobie. O dôvode verejne nehovorí. Zároveň svoju kandidatúru na post guvernéra ohlásil minister financií Peter Kažimír. Zvonku to vyzerá na politickú dohodu. Je to podľa vás v poriadku?

Uznávam, že spôsob, akým sa to deje, je neobvyklý, avšak na dôvody je potrebné sa pýtať jednotlivých aktérov.

Kažimír sa zrejme naozaj stane guvernérom. Nie je  z hľadiska nezávislosti problém, že apolitickú inštitúciu, ako je NBS, bude viesť dnes ešte stále podpredseda vládnej strany a dlhoročný minister financií?

Vo svete nie je zriedkavé, že si na stoličku guvernéra sadne minister financií. Napríklad aj súčasný viceprezident ECB je bývalý minister financií zo Španielska. Veľmi dôležité je, aby mal odborné predpoklady a aby sa celkom odstrihol od politických debát.  

Čo očakávate od Kažimíra na novom poste?

Nepredbiehajme. Najprv musí byť nový guvernér vymenovaný prezidentom.

Je v poriadku, že na post viceguvernéra Národnej banky Slovenska mieri nominant SNS Jozef Hudák, o ktorom doteraz nikto nepočul a jeho jedinou kvalifikáciou na túto funkciu je zrejme len to, že je kamarát s predsedom SNS Andrejom Dankom?

Neprináleží mi hodnotiť konkrétnych kandidátov.

Nemal by byť do budúcnosti výber kandidátov na takéto významné pozície menej závislý na politikoch? Lebo takto je to len lotéria, či politické strany, ktoré si rozdelia tri kľúčové posty v NBS majú dostatok chochmesu, aby nominovali naozaj nezávislých odborníkov.

Nemyslím si, že je možné schvaľovať kandidátov na tak významné pozície mimo parlamentu. Systémovo však súhlasím s tým, že posúdenie odbornosti by mohlo byť posilnené oproti súčasnosti. Viem si predstaviť verejné vypočúvanie v parlamente alebo napríklad aj to, že by užší zoznam kandidátov vyšiel z výberového procesu pomocou odbornej komisie. Keď sme riešili nominačný proces v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tam sme napríklad dali klauzulu, že predsedu RRZ musí voliť trojpätinová väčšina v parlamente. To tiež vo veľkej miere zabraňuje čisto politickej nominácii.

Poďme k inej téme. Nedávno sme mali desiate výročie pádu americkej banky Lehman Brothers a začiatku finančnej krízy. V októbri sme boli zasa po dlhšom čase svedkami prepadov na finančných trhoch. Je to niečo, čoho by sme sa mali obávať? Dá sa povedať, že ďalšia kríza je niekde za rohom?

Záleží na tom, čo si predstavujeme pod krízou. Ak si predstavujeme turbulencie, aké boli v roku 2008, tak si nemyslím, že nás niečo také čaká. Ak myslíme na krízu tak, že príde oslabenie ekonomickej aktivity, že sa môže zvýšiť nezamestnanosť, banky budú mať väčšie problémy poskytovať úvery, tak, samozrejme, to prísť môže. Otázka len je, že kedy. Hospodárske a finančné výkyvy vždy boli aj vždy budú.

Prečo nehrozí taká kríza ako pred desiatimi rokmi?

Pretože sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie