Denník N

Novinári Denníka N vybrali najlepšie knihy, ktoré v roku 2018 čítali

Ľudia z redakcie Denníka N vybrali knihy, ktoré ich tento rok najviac zaujali.

Denisa Ballová, reportérka

Åsne Seierstad: Dve sestry
Toto meno je už zárukou kvalitného čítania. Kniha Dve sestry je opäť dôkazom, že Seierstad vynikajúco pracuje so zdrojmi a dokáže rozpovedať príbeh natoľko pútavo, že na 500-stranovú knihu postačí víkend. Je to výborné čítanie o Sýrii, radikalizácii, terorizme, islame aj demokracii, a samozrejme o rodine.

Petra Soukupová: Nejlepší pro všechny
Jej knihy sú o bežných situáciách, obyčajných ľuďoch, vzťahoch, kde sa namiesto diskusií búcha dverami. Jej štýl je svojský, pre mnohých možno jednoduchý, ale práve tam sa skrýva jej zámer písať výstižne (a perfektne). S knihou Nejlepší pro všechny napísala Soukupová aj verziu pre deti s názvom Kdo zabil Snížka. Vhodný darček pre viacerých členov rodiny.

Hanya Yanagihara: Malý život
Málo sa o nej u nás popísalo, hoci české vydavateľstvo Odeon to ani nepotrebovalo, keďže pôvodný náklad sa vlani rýchlo vypredal. Britský Guardian tento román označil za perfektnú kroniku našej doby, pretože je o priateľstve, drogách, cestovaní, New Yorku, o úzkosti aj detstve, ktoré nás snáď najviac formuje. Hoci sa jeho dej ťažko opisuje, atmosféru vynikajúco vystihuje skladba Cold song od Klausa Nomiho. Pretože podobne ako pri čítaní románu Malý život, tak aj pri počúvaní tohto umelca čas zamrzne, hoci všade naokolo beží zúrivo ďalej. Pre mňa kniha posledných rokov.


Alexander Balogh, reportér

Knihu Josefa Jedličku České typy a jiné eseje, autora, ktorý je stále v tieni svojich priateľov Škvoreckého, Havla či Zábranu, tvoria texty písané v 70. a 80. rokoch pre Slobodnú Európu. Jeho relácia sa volala Časové a nadčasové, a opätovne sa presviedčam, že ten vtedajší názov vôbec nebol domýšľavý. Častou témou pri hľadaní definície typického hrdinu je aj poukazovanie na význam aktivít ľudí „na okraji“, ktorí sú svojimi úspechmi či neúspechmi dôležitým kompasom pre oficiálnu kultúru.

„Ďakujem za dôveru svojim voličom, viac však ďakujem za nedôveru tým, ktorí ma nevolili. Pokúsim sa ich nedôveru nesklamať,“ oznamuje v Knihe Tutáč jej autor S. d. Ch. alias Miloslav Vojtíšek. Všestranný umelec, dramatik, skladateľ, textár, líder kapely Ruce naší Dory a v tomto prípade „večne budúci minister kultúry“ sa tentoraz predstavil svojráznymi zápiskami. „Kapitalizmus nemôže za vaše posrané životy – odkázal som ľavičiarom“, „Zapísať grilovanie na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva“ či „Namiesto poopravenia včera Nárožného omylom popravili. A potom sa povie, že slovičkárenie…“


Andrej Bán, reportér

Ivan Krastev: Čo príde po Európe? 
Timothy Snyder: Cesta do neslobody
Artur Domoslawski: Vylúčení

Všetky tri knihy majú spoločnú naliehavosť tematiky a reflektovanie výziev, pred ktorými dnes stojí slobodný svet, presvedčivou a zároveň pre široký okruh čitateľov prístupnou formou.


Michal Červený, reportér

Erlend Loe: Doppler
Nič vtipnejšie som v živote nečítal. Mestský liberál jazdiaci na bicykli a žijúci v strednej triede v Osle (jeden by povedal, že hipster) si povie, že dosť bolo života v civilizácii. Opustí svoju manželku a deti a v lese si adoptuje losa. Čítal som aj voľné pokračovania Kamióny Volvo a Koniec sveta, ako ho poznáme, ale tie už neodporúčam. Príde asi také sklamanie, ako keď ste si po Mäse prečítali Sviňu.

C.S. Lewis: Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve
Keďže nemám rád zadubených ľudí (medzi nimi aj zadubených kresťanov), nechcel som zostať zadubeným agnostikom (a že takých nie je málo). Na základe tejto knihy som pochopil, že kresťanská morálka je v poriadku, pokiaľ nie je jej interpretácia zneužitá. Samozrejme, treba brať ohľad na to, že myšlienky pochádzajú zo 40. rokov 20. storočia. Som presvedčený, že keby ich autor písal dnes, v niektorých veciach by povolil a vyhovel aj mestským liberálom. Hlavný odkaz: ak sa správate podľa svojho svedomia, jediný rozdiel medzi vami a uvedomelými kresťanmi je v tom, že kým vy „neviete“, oni vedia, že za tým všetkým je nejaká transcendentná sila.

Yuval Noah Harari: Sapiens
Strhujúco podaný príbeh nášho živočíšneho druhu. Oplatí sa prečítať, no zároveň kriticky vnímať, čo môže byť a čo je už len autorov konštrukt. Trochu ma dvíhalo zo stoličky pri pasážach o úlohe žien v rámci nášho druhu, kde autor trochu uletel. Naopak, fascinovalo ma, ako sa dokáže na ľudí pozerať rovnakým nezaujatým spôsobom, ako sa vedci dokážu pozerať na iné živočíšne druhy.


Jana Čevelová, editorka

Dostali ma dve knihy od našich kolegov: Ján Langoš, strážca pamäti od redaktora Alexandra Balogha a Čierne diery od editora Andreja Sarvaša a jeho kamarátov z rovnomenného združenia.

Som rada, že knihu o Langošovi napísal Šaňo. Nielenže je brilantný autor, ale v tomto prípade sa ukázal aj ako skvelý editor. Nosnou časťou knihy je jeho rozhovor s Langošovou manželkou Gabrielou. Aj nezasvätenému čitateľovi je jasné, že autor priamo zažil mnohé udalosti, na ktoré sa pýta. Rozhovor prekladá spomienkami Langošových najbližších priateľov a kolegov a myšlienkami samotného Langoša. V podstate nepoznám veľa ľudí, ktorí by vedeli tak dobre poskladať a spísať spomienky na bývalého disidenta, ministra vnútra a zakladateľa Ústavu pamäti národa, ako je práve Šaňo.

Čierne diery sú horúca novinka, o ktorej sa dá povedať to klišoidné – až sa po nej zaprášilo. Nie je to s nami až také zlé – skutočne sa kniha (a nie najlacnejšia) rozchytala za pár hodín. Okrem toho, že je užitočná, pretože mapuje zabudnuté polozrúcané priemyselné pamiatky, aby sa nezabudlo, je aj nádherná. Netradičný formát, netradičné farby, netradične spracovaný obsah, úžasné fotografie. Môžete sa začítať, ale nemusíte čítať systematicky, môžete si nájsť, ktoré pamiatky sú neďaleko vášho bydliska, ale teda bez registra a obsahu, ktoré v knihe schválne nie sú, to je trošku ťažšie, ale zase sa vám rozšíria obzory a možno v nej nájdete tip na jarný výlet alebo dovolenku. Vo februári by mala byť hotová dotlač, tak neváhajte.


Denisa Čimová, editorka

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba
Dodnes si pamätám, ako po výbuchu v Černobyle neboli u nás v médiách takmer žiadne informácie. Tie, čo boli, neboli pravdivé. Akoby sa nič nestalo, nikomu nič nehrozilo. Len rakúske médiá hovorili niečo iné. Odvtedy som o Černobyle čítala veľa, ale táto kniha mi túto katastrofu priblížila inak – cez desiatky ľudských a mrazivých príbehov – žien, ktorým sa manželia – likvidátori za pár týždňov stratili pred očami, mám, ktoré nevedeli pomôcť svojim chorým deťom, rodín, ktoré sa po odsune zo zamorenej oblasti báli prichýliť vlastní príbuzní. Ľudí, ktorí sa museli odsťahovať, aj starousadlíkov, ktorí tak odmietli urobiť. Rodín, ktoré evakuovali na pár nocí, ale domov sa už nikdy nemohli vrátiť. Miest a dedín, v ktorých do zamorenej zeme pochovávali ľudí, zvieratá aj domy. Veľmi silná kniha.

Petra Nováková a kolektív autorov: Příběhy věcí
Originálny a vizuálne veľmi vydarený pohľad na sto rokov od vzniku Československa, cez sto artefaktov. Niektoré sú spracované čisto faktograficky, iné veľmi osobne a subjektívne. Kniha predstavuje ikonické predmety, ktoré sa v krajine vyrobili (Jawa 250, botasky, Tatraplán, bicykel Favorit, kontaktné šošovky, Igráček, verzatilka, hodinky Prim, LP platňa), aj stavby, ktoré sa vôbec nemuseli zachovať (Ještěd, Mullerova vila, Barrandovské terasy). Dôležité udalosti a osobnosti s nimi spojené približuje opäť aj cez veci – holokaust má vizuálnu podobu úmrtného listu z Osvienčimu, smrť Milady Horákovej pripomína telegram, ktorý zaslal Zápotockému Einstein v snahe justičnej vražde zabrániť, atentát na Heydricha príbeh Gabčíkovho samopalu, okupáciu 1968 tranzistorák, aký ľudia počúvali v uliciach, Palachovu obeť jeho posmrtná maska od Olbrama Zoubka a roky neslobody približujú zväzky ŠtB, modrá knižka, ale aj spomienky na postup pri vydávaní cestovného pasu či Husákove novoročné hodiny.


Matúš Demiger, reportér

Jiří Hošek: Jiná Británie
Skvelá zbierka príbehov a postrehov z Británie od spravodajcu Českého rozhlasu. Hošek síce v úvode píše, že ak sa čitateľovi nebude nejaká z rôznorodých kapitol páčiť, môže ju pokojne preskočiť, ale nechce sa mi veriť, že by to niekto naozaj urobil. Skvelé sú všetky príbehy, či už autor píše o tom, ako Richard levie srdce prispel Leicestru k futbalovému titulu, alebo vysvetľuje, čo sa stane, keď kráľovná zomrie, alebo opisuje, ako sa v Británii stali zo slovenských a českých Rómov vzorní študenti.

Ján Markoš: Pod hladinou
Že Slováci nedokážu písať svetové knihy? Šachistovi Jánovi Markošovi to asi zabudli povedať. Jeho knižka Pod hladinou získala tento rok šachovú obdobu Pulitzerovej ceny a v slovenských kníhkupectvách ju momentálne nezoženiete, lebo je vypredaná (spoiler – pripravuje sa dotlač). Pre nás laikov je trochu náročná, ale takým tým príjemne naliehavým spôsobom, že sa od nej nebudete chcieť odlepiť, kým nepochopíte, čo chcel autor povedať. Po rokoch som si opäť zohnal šachovnicu a postupne sa snažím prichádzať na to, ako premýšľajú šachisti. Ide to.

Michael Lewis: The Fifth Risk
Tomáš Bella najnovšiu Lewisovu knihu nazval ódou na štátnu správu a trafil klinec po hlavičke. Z ďalšej knihy o Trumpovom diletantstve sa vykľula zaujímavá mozaika informácií, o ktorých vám predtým ani len nenapadlo rozmýšľať. Po prečítaní budete mať pocit, že americkej administratíve rozumiete lepšie ako prezident Trump, a zrejme ani nebudete ďaleko od pravdy.


Veronika Folentová, reportérka

Svetlana Alexijevič: Černobyľská modlitba
Jedna z najťažších kníh, aké som kedy čítala. Kúpila som ju po tom, čo som sa vrátila z Černobyľa, a našla som tam odpovede na mnohé otázky.

„Vrátili sme sa domov. Všetko som zo seba zhodil, všetko oblečenie, ktoré som tam mal, som vyhodil do smetí. A pilotskú lodičku som daroval malému synovi. Veľmi prosil. Nosil ju, takmer ju nedával dole. O dva roky mu stanovili diagnózu: nádor na mozgu…“

Åsne Seierstad: Dve sestry
Åsne Seierstad si ma získala už knihou o Breivikovi Jeden z nás: Príbeh o Nórsku. Dve sestry sú o dvoch sestrách, ktoré odišli bojovať do Sýrie na strane ISIS. Kniha je o ich viere, radikalizácii a o tom, ako sa z dievčaťa, ktoré obhajuje práva žien, stane dievča, ktoré sa celé zahalí a nevychádza samo z domu, lebo niekto povedal, že tak je to správne.


Jarmila Fundárková, korektorka

Mark Lawrence Schrad: Dejiny písané vodkou
Pozrieť sa na dejiny Ruska cez fľašu vodky, to je úplne iný pohľad, než aké nám ponúkajú oficiálni historici. Dedičstvo vodky je zničujúce a vyrovnať sa s ním je najväčšou výzvou pre budúce generácie, lebo od čias ruských cárov až po súčasnosť je existencia štátu tesne prepojená s alkoholom. Fakt, že vodka zabila v minulom storočí v Rusku viac ľudí ako Hitler, je len jedným z mnohých zaujímavých faktov. Stojí to čítanie za to, hoci nie je práve optimistické.


Tomáš Gális, komentátor

Anton Vydra, Peter Zajac: Pokušenia Dominika Tatarku
Síce som vôbec nedokázal držať krok s autormi, ale aspoň som dostal chuť vrátiť sa k (nielen Tatarkovej) beletrii.

Daniel Majling: Zóna
Tretia a ako obyčajne výborná Majlingova kniha, po prečítaní ktorej som sa rozhodol vyhýbať sa Gemeru, ako sa dá.

Jan Rychlík – 1918: Rozpad Rakousko-Uherska a vznik Československa
Kniha, ktorá sa na vznik ČSR nepozerá, ako hovorí autor, len z československocentristického hľadiska, ale zasadzuje ho do oveľa širších súvislostí, a navyše je napísaná veľmi zrozumiteľným štýlom, ktorý mnohým iným historikom zúfalo chýba.

David Macaulay: Úplne nová mamutia kniha techniky
Kniha vysvetľujúca fungovanie strojov od jednoduchej páky po jadrovú elektráreň síce zatiaľ zaujala viac mňa ako deti, ale neprestávam dúfať.


Patrik Garaj, editor, reportér

Ľuboš Bendzák: Samota je moja staršia sestra
Nečítal som úprimnejšie zápisky osobných stroskotaní. Nie je to žiadna póza, ale autentický záznam skutočného outsidera. Zároveň facka do ksichtu zdevalvovaného slova kreativita. Nové tu nevzniká koncentrovaným úsilím podľa módnych príručiek, ale odovzdaním sa záhaľke a ničnerobeniu. Výsledkom je uveriteľný text o levitujúcom bytí básnika medzi ambulanciou, posteľou a stolom v pohostinstve.

Édouard Louis: Histoire de la violence
Náhodná milostná noc sa zmení na znásilnenie a takmer vraždu. Édouard Louis vo svojej druhej autobiografickej knihe (prvotina Koniec Eddyho práve vyšla v slovenčine) píše o vlastnom eskalovanom zážitku, pri ktorom je páchateľom muž s migrantskými koreňmi. Osobná rekapitulácia dramatického stretnutia sa mení na sociologickú analýzu rasistických a sexuálnych resentimentov v spoločnosti a ich vplyvu na jednotlivca.


Ria Gehrerová, reportérka

Rosemary Sullivan: Stalinova dcéra
Príbeh o Stalinovej dcére je taký neuveriteľný, že ak by ho mal niekto vymyslieť, neurobil by to tak dobre. Keď si našla prvého frajera, otec ho dal zavrieť do basy. S jej manželom sa zasa nikdy nestretol, lebo bol žid. No a popri tom dostávala od známych také super darčeky, ako napríklad koberec s vytkaným portrétom svojho otca. Kniha je plná podobných lahôdok.

Elena Ferrante: Neapolská sága
Príbeh o tom, aká je chudoba zväzujúca a aké to bolo vyrastať v povojnovom Taliansku, kde sa na ulici bili komunisti s fašistami. S hlavnou hrdinkou si prejdete od detstva až po starobu a vďaka nej zistíte, že aj tie rozhodnutia, ktoré zvonka vyzerajú nelogicky, majú svoju vnútornú logiku a niekomu sa zdajú byť tými najsprávnejšími.

Chimamanda Ngozi Adichie: Amerikánka
Na začiatku som si hovorila, prečo by som mala čítať knihu o živote Nigérijčanky, ktorá odišla žiť do Ameriky, ale zistila som, že by som podobné knihy mala čítať častejšie. Kniha skvele opisuje, ako funguje diskriminácia a rasizmus, no zároveň je to jedna veľká, úprimná a realistická lovestory. Akurát bez pátosu a veľkých slov.


Otakar Horák, reportér

Ak chcete vedieť, či fungujú baťovské ceny alebo prečo utratíme viac, ak platíme bezkontaktnou kartou ako v hotovosti, siahnite po knihe britského marketéra The Choice Factory. Autor najprv vysvetlí nejaký psychologický jav, napríklad kotvu (anchoring), a potom ho aplikuje do ekonomického rozhodovania. Predstavte si, že v obchode majú iba tričká za 50 eur. Ide o veľa peňazí, takže si žiadne nekúpite. Obchodník môže spraviť to, že do predajne hodí kotvu v podobe drahého trička za 150 eur. Vie, že si ho nikto nekúpi, no o to mu nejde. Dôležité je, že tričká za 50 eur, ktoré by sme normálne považovali za drahé a nekúpili by sme si ich, teraz vyzerajú ako výhodná kúpa. Ak poznáte takéto finty, obchodníci vás už neoblafnú.

Po bestselleri The Better Angels of Our Nature z roku 2011 napísal tento rok harvardský psychológ Steven Pinker pokračovanie v podobe knihy Enlightenment Now. Pinker argumentuje, že naše životy sa v mnohých aspektoch zlepšujú – žijeme zdravšie, dlhšie a šťastnejšie. Psychológ nezastiera, že sú pred nami vážne výzvy – klimatická zmena, nukleárne zbrane či ekonomická nerovnosť, no podľa neho sú ľudia dostatočne vybavení na to, aby si s nimi poradili. Enlightenment Now je obhajobou vedy a rozumu ako nástrojov pokroku.

Kniha Fredericka Crewsa Freud: The Making of An Illusion (2017) rúca mýty o slávnom psychológovi. Crews pôsobivo dokumentuje, že mnohé Freudove predstavy boli jednoducho chybné. Ak stretnete psychológa alebo psychiatra, ktorý vám začne hovoriť o Oidipovom komplexe, utekajte preč.


Marek Chorvatovič, vedúci reportérov a editorov

Milo Janáč: Milo nemilo
Slovensko, o ktorom má väčšina Bratislavčanov odvahu nanajvýš čítať. Ožrani, povaľači a mafiáni konečne nie sú karikatúrami. Janáč píše krátke a presné vety a v zásobe má dosť historiek a drobných pozorovaní na to, aby ste sa pri čítaní aj rehotali.

Richard Pipes: Dějiny ruské revoluce
Vedel som, že streľba z Aurory a dobytie Zimného paláca je báchorka. O tom, ako konkrétne však Lenin s boľševikmi Rusko ovládli, som veľa nevedel. Americký historik poľského pôvodu o tom píše zaujímavo aj s dobovým kontextom. Nik nebol taký odhodlaný ako Lenin a jeho ľudia a aj preto sa ich protivníci aj svetoví štátnici mýlili v úsudku, že boľševici rýchlo padnú.

Oliver Hilmes: Berlín 1936
Ak sa vám páčil Babylon Berlin, poteší vás aj kniha o nemeckom hlavnom meste, ktoré v lete 1936 už na povel ovládal Adolf Hitler. Mikropríbehy opisujú šestnásť dní olympijských hier, počas ktorých Nemci ohúrili svet perfektnou organizáciou a priateľskou atmosférou. Do berlínskych barov sa nakrátko vrátili džezové kapely a trocha dekadencie, zmizli aj tabule zakazujúce vstup Židom. Atmosféra teroru a prenasledovania skrytá za veľkolepou propagandou a olympijskými rekordmi.


Rastislav Kačmár, editor

Jason Stearns: Dancing in the Glory of Monsters. The Collapse of the Congo and the Great War of Africa
Komu sa páčila kniha o Rwande od Philipa Gourevitcha (Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú), mal by skúsiť aj toto. Stearns vojny v DR Kongo radí k takým dôležitým udalostiam dejín, ako sú dve svetové vojny či genocídy v Rwande a Kambodži. Hneď v úvode píše, že nemá rád zjednodušovanie, a naozaj sa toho drží – kniha je veľmi komplexná a plná informácií. V porovnaní s Gourevitchom je to možno viac o faktoch a politike, no dopĺňa kontext, ktorý by ste mali poznať, ak čítate napríklad o genocíde v Rwande.

Bea Uusma: Expedícia. Môj ľúbostný príbeh
Najlepšia tohtoročná absyntovka. Vo všetkých smeroch krásna kniha, v ktorej sú dva silné príbehy: o expedícii z 19. storočia a zároveň o autorke, ktorá sa vydala po stopách troch bádateľov. A k tomu kopa informácií a úžasné grafické spracovanie.
P. S. Okrem Expedície sa mi podarilo dobehnúť aj niektoré staršie knihy od Absyntu a odporúčam Eben, A vo Viedenskom lese stále stoja stromy či Šče ne vmerla i ne vmre.

Erlend Loe: Doppler
Staršia kniha, ku ktorej som sa náhodou dostal tento rok. Je to krátka oddychovka plná skvelého absurdného humoru, no nechýba jej silná myšlienka – tou je kritika konzumu a uponáhľaného života.


Tomáš Kálmán, šéf obchodu

Jo Nesbo: Macbeth 
Tento rok som si prečítal ďalšie knihy od Nesboa a zase nesklamal. Síce jeho posledná kniha Macbeth sa mi zdá, že je zbytočne dlhá, niektoré veci dlho opisuje, ale už roky žiadny iný autor ma nevie tak dobre zabaviť ako on.

Ondrej Sokol: Ako som vozil Nórov
Vtipná kniha od autobusára, ktorý veľmi realisticky opisuje svoju robotu, ktorú miluje. Ani vulgarizmus mi nevadí v tomto prípade.


Miro Kern, reportér

Timothy Snyder: O tyranii
Útla knižka s podtitulom Dvadsať ponaučení z 20. storočia som prečítal za dva večery. A potom som si ju prečítal ešte raz, čo sa mi roky nestalo. Teraz koluje po rodine. Je o veciach, ktoré sa dejú okolo nás a o ktorých vieme, či tušíme. Keď ich však Snyder spojil dohromady na 104 stranách, ukazujú, ako málo nám chýba, aby sme sa vrátili do 30. rokov minulého storočia. Múdre, poučné a vhodné pre všetky generácie, vrátane vnímavých násťročných detí. Keby to záležalo odo mňa, zaradím ju aj ako povinné čítanie pre stredoškolákov.


Katarína Kiššová, reportérka

Hana Gregorová – Slovenka pri knihe
Vedeli ste, že Hana Gregorová bola jednou z prvých slovenských bojovníčok za emancipáciu žien? Asi menej vás prekvapí, že si pre to vypočula veľa zlého. Aj od svojich kolegov novinárov a spisovateľov. Hana Gregorová nebola len manželkou toho slávneho Jozefa Gregora Tajovského, ale bola aj redaktorkou, spisovateľkou a osvetovou pracovníčkou. V knihe Slovenka pri knihe sa dočítate, ako obhajovala práva dievčat a žien na vzdelanie a politickú angažovanosť. Zíde sa aj dnes!

Artur Domoslawski – Vylúčení
Vydavateľstvo Absynt o tejto knihe píše, že je to encyklopédia toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad, rasizmus, nenávisť, sexizmus, chudoba, genocída. Nie je to práve najpríjemnejšie čítanie pod vianočným stromčekom, ale aspoň sa rýchlo zorientujete v tom, čo sa deje za hranicami našej bezpečnej Európy. Dostanete tak plastickejší obraz toho, prečo neustále musia ľudia utekať zo svojich rodných krajín, a ich neustálym odmietaním, problémy nevyriešime.


Martina Koník, videoreportérka

Jaroslav Kmenta: Boss Babiš
Napínavý a pravdivý príbeh prerodu Andreja Babiša z podnikateľa, ktorý ohýba pravidlá, na politika, ktorý zostáva Bossom. Ak nestíhate pri tom množstve slovenských káuz sledovať dianie u susedov, tu máte všetko podstatné o desivej minulosti českého – stále premiéra – pekne pokope.

Yuval Noah Harari: Sapiens
Bleskový prehľad míľnikov, ktoré doviedli človeka rozumného na vrchol potravinového reťazca. Veľa sa dozviete, ľahko sa to číta a dobre sa o tom debatuje, lebo Harari ponúka svoje dosť odvážne až miestami iritujúce vysvetlenia.

Hans Rosling: Factfulness
Ak si myslíte, že viete veľa o svete, prečítajte si túto knihu. Zrejme zistíte, že sa mýlite, ale budete z toho radi. Pre mňa kniha roka. Vyšla aj v češtine.


Miloš Krekovič, reportér

Ziemowit Szczerek: Přijde Mordor a sežere nás aneb Tajná historie Slovanů
Ešte než som knihu čítal, počúval som historky, ktoré o ňom kolujú po Bratislave. Poliak Szczerek svoje knihy reportáží žije, je to beatnik skrížený s Homerom Simpsonom. Keď píše o Ukrajine, nepíše o krajine, ale o sebe a Poliakoch, ktorí jazdia na východ, aby sa tam cítili ako tí lepší, civilizovanejší. Kniha o národných komplexoch, o tom, že svoj Mordor má každý inde. Nemci u nás, my na Ukrajine, Ukrajinci v Rusku.

Michael Pollan: How To Change Your Mind. New Science of Psychedelics
Americký spisovateľ a podľa časopisu Time jeden zo stovky najvplyvnejších ľudí sveta (v češtine zatiaľ vyšla jeho Dilema všežravca) píše o súčasnej renesancii psychedelík vo vede a medicíne. Píše o tom bez vizionárskych táranín, odborne a vecne, neváhal však absolvovať sám niekoľko tripov. Podľa New York Times jedna z non fiction kníh roka.

Robert A. Heinlein: Měsíc je drsná milenka
Sci-fi klasika z roku 1966 naposledy vyšla dávno, s hroznou obálkou a nešlo ju zohnať. Na novom vydaní okrem nového prekladu a skvelého dizajnu doceníte plastový prebal vhodný na plážové čítanie. Nevedel som, že Heinlein písal o počítačovej inteligencii podobnej človeku dva roky pred 2001: Vesmírnou odyseou! V niečom stále vizionárske, v inom retro, skvelý príbeh.


Dušan Mikušovič, reportér

Joel Dicker: Kniha o Baltimorských
Román vyšiel v českom preklade ešte v roku 2017, ja som si ho nechal na toto leto. Dicker bude pre väčšinu ľudí známy vďaka Pravde o afére Harryho Queberta, inak výbornej detektívke. Kniha Baltimorských síce nie je detektívka, ale je to výborne napísaný príbeh o tajomstvách jednej rodiny, ktoré sa postupne odkrývajú. Oddychové čítanie, ideálne na sviatky.

Katarzyna Surmiak-Domańska: Ku-klux-klan, tady bydlí láska
S absyntovkami to mám tak: vždy si ich pár nakúpim, niektoré zostanú po pár stranách ležať v poličke, no od niektorých sa ťažko odtrhnúť. Aj keď sú pre mňa témy okolo krajnej pravice dosť prevarené, tento rok by som vybral práve Ku-klux-klan ako to najlepšie z Absyntu, čo som čítal (aj keď kniha tiež vyšla už vlani). Autorka prelína súčasnú reportáž z tábora Ku-klux-klanu s príbehmi z minulosti a číta sa to výborne.


Jana Németh, reportérka

Martin M. Šimečka: Světelná znamění
Na vzťahy padá prach a v behu za šťastím sa treba dobre obzerať. Či niekde nestriehne tiger. Tiger alebo ten prach. Ľahšie je spozorovať tigra, prach je takmer neviditeľný. Skoro ako tie malé kompromisy odvolávajúce sa na vyššie dobro, budúce generácie, spoločenské blaho, ktoré sú neskôr často zničujúce pre rodiny aj pre spoločnosť.

Otec Milan Šimečka píše synom (a manželke) listy z väzenia, ktoré neskôr syn, Martin M. Šimečka preberá a dopisuje k filozofickým úvahám o kráse a dobre a láske prostú realitu, ktorá je neraz trochu odlišná. Ten kontrast je výborný a je to vynikajúce čítanie, pri ktorom zámerne spomaľujete, aby sa to tak skoro neskončilo.

Vyrušilo ma jediné, za čo samotní autori nemôžu už z podstaty, a teda, že ide najmä o vzťah otca a syna, ktorý sa tu odohráva, síce pred očami manželky a matky, ale tá je tu tak trochu iba za svedka alebo ako podnet k reflexii. Nevedela som sa ubrániť predstavám, či by sa listy líšili, keby ich Milan Šimečka písal dcére. Keby nešlo o odovzdávanie životných posolstiev medzi mužmi, pre ktorých je žena dôležitá v „akejkoľvek role“.

Jitka Vodňanská: Voda, která hoří
Keď sa počas horúceho leta v Respekte rozprávali s Vlastou Chramostovou o jej knihe pamätí, Jan H. Vitvar sa v poslednej otázke spýtal na Václava Havla a na to, ako vníma „špinu“, ktorá sa naňho vyťahuje. Narážal na knihu pamätí inej autorky, Jitky Vodňanskej, ktorá vyšla asi mesiac predtým. Vodňanská v nej po prvýkrát po rokoch presviedčania (aj z radov Respektu a mnohých iných vydavateľov) publikovala množstvo listov, ktoré si s Havlom písali.

Jej kniha Voda, která hoří je kompletnou biografiou opisujúcou aj jej rodinné zázemie a psychoterapeutickú prax v liečebni alkoholikov, hoci neplynie iba v súvislej časovej línii. Je prirodzené, že do tej výrazne zasiahol práve niekoľkoročný vzťah s Havlom, ktorý je aj obsahovo veľkou časťou knihy. Je to šialený, šialený a občas priam zúfalý príbeh, raz totálne naplnený šťastím, súznením a inokedy utrpením na hrane znesiteľnosti. Prostredníctvom listov a komentárov je však predovšetkým skrz-naskrz autentický, čo možno mnohých pobúrilo. Lebo Havla tu zrazu naozaj vidno nielen ako skvelého dramatika, muža revolúcie a prezidenta, ale aj ako muža, ktorý napriek všetkým možnostiam nedokáže urobiť rozhodnutie, aké by sme od neho čakali, chceli či priam vyžadovali. (Čím to je, že chceme iných vidieť ideálnych, čistých, nepoškvrnených, hoci na seba máme možno trochu iné nároky?)

Julian Barnes v najnovšej knihe píše, že väčšina z nás má v konečnom dôsledku len jeden príbeh, ktorý ozaj stojí za to, aby bol povedaný. Jitka Vodňanská to urobila s gurážou, s odvahou, a pritom pokorne. Nie je to príbeh o Havlovi. Je to príbeh o nej. O schopnosti prežiť aj nemožné a prijať to. O neustálej snahe ísť ďalej a vyššie. Jej jazyk je možno viac hovorový ako literárny, ale o to viac skutočný a uveriteľný. Možno od nej mnohí čakali (chceli, vyžadovali) viac tých veľkých dejín českého disentu, ktoré tu tiež čiastočne sú, ale tieto, zdanlivo malé osobné dejiny ich dopĺňajú o kapitolu, bez ktorej by boli neúplné.


Lucia Osvaldová, reportérka

Ladislav Mňačko: Nočný rozhovor
Najviac ma za tento rok potešilo nové vydanie legendárnych kníh od „slovenského Kischa“ Ladislava Mňačku, medzi nimi aj román Nočný rozhovor. Mňačko sa cez dialóg dvoch cudzincov, dvoch generácií a vojnových nepriateľov – bývalého väzňa koncentračného tábora a dcéry nacistu, snaží vysporiadať s hrôzami nacizmu a bombardovaním Drážďan.

Kornel Földvári: O sebe
Spisovateľ, redaktor v Kultúrnom živote, milovník detektívok a profesor humoru. Aj pod týmito prívlastkami je známy Kornel Földvári, človek, ktorý si v živote pre „zlý“ kádrový posudok vytrpel veľa. V biografii, ktorú podľa záznamu spoločných rozhovorov zostavil spisovateľ Peter Krištúfek, spomína Földvári okrem iného na vyhodenie z vysokej školy, PTP či na svetlé obdobie v redakcii Kultúrneho života. Súčasťou knihy sú fotografie, na ktorých je prezlečený za svojich obľúbených detektívnych hrdinov, či CD s ukážkou rozhovorov dnes, bohužiaľ, už oboch nebohých spisovateľov.


Veronika Prušová, reportérka

Po rokoch, keď mi ostával čas len na čítanie detských kníh pre našich synov, som sa konečne dostala aj k dospeláckym titulom. Lenže predchádzajúci deficit spôsobil, že ešte som pozadu za svojimi kolegami. Ich tipy boli pre mňa najväčšou inšpiráciou, takže tento rok som čítala zhruba to, čo nájdete v tejto ankete spred dvoch rokov. Výnimkou je však kniha od Celeste Ng Stačí škrtnúť zápalkou. Pútavý príbeh, plno tajomstiev, vzťah matky a dcéry. Všetko, čo spôsobilo, že som bola ochotná si privstať či ponocovať, len aby som knihu čo najrýchlejšie dočítala.


Oliver Rehák, editor a reportér

Július Satinský: Gundžovníky
Mám slabosť pre knihy, ktoré sa dajú čítať viacerými spôsobmi, aj pre dvojicu L+S a každého z nich osve. Novinka z archívov Jula Satinského je kronikou jednej pozoruhodnej rodiny, portrétom starej Bratislavy aj Československa v rokoch 1968 – 1985 i svojráznym jazykovým lexikonom, prešpikovaná šťavnatým humorom, verejne známymi či bizarnými lokálnymi postavičkami a historkami. To celé vo forme dvoch častí luxusnej knihy vytvorenej podľa ručne vyrábaného časopisu posielaného švagrom do Ameriky a do Švajčiarska.

Art Spiegelman: Maus / Daniel Majling: Zóna
Že komiks nemusí byť len (post)pubertálna zábavka o hrdinoch s nadprirodzenými schopnosťami, medzi prvými dokázal Maus. Kultový grafický román o holokauste práve prvýkrát vyšiel v slovenčine. Zóna Daniela Majlinga sa odohráva medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom. Je to ďalší komiksový skvost z vydavateľstva Brak, temná detektívka s čiernym humorom, existenciálnymi úvahami o svete aj o vzťahoch. Povinný prírastok do knižnice pre všetkých, ktorí sú vo fanklube autora od predchádzajúcich kníh Ruzká klazika a Rudo.

Bratislava – čarovná metropola
Tieto slová dlho vyznievali ako irónia. Že sa to však mení, je aj zásluhou takýchto projektov. Mladé vydavateľstvo Monokel sa špecializuje na takzvané picture books, kde sú veľkorysé ilustrácie rovnako dôležité ako text. Toto je čarovná jazda históriou aj súčasnosťou Bratislavy cez šestnásť zastávok metra, ktorú nakreslila Simona Čechová a napísal Michal Hvorecký. Dá sa kúpiť v slovenčine aj v angličtine, budú aj verzie v ďalších jazykoch.

Agnieszka Wójcińska: Vesmír v kvapke vody
Nezľaknite sa neznámeho mena a klišé názvu. Ide o rozhovory s reportérskymi hviezdami ako Svetlana Alexijevič, Martin Pollack alebo Mariusz Szcygiel, ktorí mladej poľskej novinárke hovorili o tom, akým spôsobom a prečo píšu. Takže buď dostanete chuť siahnuť po ich vlastných knihách, alebo lepšie porozumiete tomu, čo už ste od nich čítali.

Čierne diery: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska
Robia to už štyri roky a robia to veľmi dobre. Popri inej práci, ale inak naplno – s veľkým nadšením, profesionálnym prístupom aj s dávkou exkluzivity. Väčšina ich príbehov funguje aj samostatne, takto pokope v podobe 400-stranovej veľmi neštandardnej knihy majú ešte väčšiu silu. Mix reportáží s informačno-historickými textami, veľké fotky, ilustrácie aj mapy. Alternatívny sprievodca Slovenskom.


Andrej Sarvaš, editor

1. Čítajte kroniku vášho mesta

Pre mnohých sú zovšeobecňujúce dejiny neuchopiteľné a nevedia sa s nimi stotožniť. Môžu ich viac alebo menej akceptovať, ale emócia sa hľadá len ťažko. A už vôbec na tom nepostavíme nejaké hodnoty. Zbytočne budeme v snahe o osvetu pridávať hodiny všeobecného dejepisu. V uplynulom roku som strávil čas študovaním kroniky Piešťan a je pre mňa až nepochopiteľné, že lokálne dejiny nie sú dôraznou súčasťou vzdelávania. Ťažko hľadať predmet, kde možno toľko dejinných udalostí ukazovať na konkrétnych dôsledkoch len pár metrov od školy.

Všetci vieme, že Tisov režim deportoval Židov, ale ak čítate detaily, ako sa k Židom správali úrady vo vašom meste, ako ich nakladali do vlakov na stanici, na ktorú chodíte skoro každý deň, človekom to aj tak otrasie. Miesto činu. Zisťujete, ako farár, ktorému dodnes vzdáva mesto úctu, nebol nič iné, len posluhovač fašistov. Kadiaľ denne chodíte na kávu, išiel fakľový sprievod na oslavu Hilterových narodenín. Nezatýkajú sa neznáme anonymné osoby, ale poslanec Bošňák, Kornel Ruhman, lekárnik, Petrák, profesor gymnázia a iní. Obecný dom je vyzdobený hákovými krížmi. Za chrbtom fotografa je gymnázium, kam sme všetci chodili do školy. Hlinkovci majú defilé na Komenského / Hlinkovom / Stalinovom a nakoniec dnešnom Námestí SNP. Stále ten istý priestor.

Sú to momenty, ktoré nenahradí ani najlepšia učebnica dejepisu. Len tieto malé dejiny môžu byť kľúčom k tým veľkým. Čítajte preto o svojej miestnej histórii, podporujte publikácie a akcie svojho miestneho múzea. Tú staromódnu a možno aj trochu nudnú inštitúciu nemá čo nahradiť.

2. Medzi Slovákmi

Martin M. Šimečka odmieta národný mýtus a upozorňuje na existenciu autentickej spoločnosti, ktorá je založená na príbehoch jednotlivcov, ale prežíva ich ako spoločné. Hľadá odpoveď na otázku ľahostajnosti Slovákov a ja vidím paralelu, keď so združením Čierne diery objavujeme úžasnú históriu zabudnutých a nedostupných kútov Slovenska. Možno sú aj tieto malé dejiny, lokálne príbehy, ktoré síce každý svojím dielom formovali slovenské dejiny, no neprávom upadli do zabudnutia, čiastočnou odpoveďou. Ich množstvo a pestrosť, ktoré sú jednoznačným dôkazom nehomogénnosti krajiny a nezmyslu mýtov všeobjímajúcich Svätoplukov a Jánošíkov. Sme omnoho rozmanitejšou krajinou, než si vôbec na takom malom území dokážeme priznať. Nedostupnosť a charakter krajiny Šimečka nepriamo spája s povahou Slovákov, a vy sa možno doma pri čítaní trochu pousmejete, ale v hlbokom lese Muránskej planiny si spomeniete.

„Nikdy nie je neskoro a my by sme mohli konečne začať rozprávať náš slovenský príbeh. Nemusí siahať hlboko do minulosti, lebo tam číhajú nebezpečné mýty, stačí aj tá nedávna. Keď ju pochopíme a prijmeme, môžeme dať našej existencii a budúcnosti vyšší zmysel, stať sa spoločnosťou, ktorá konečne prestane byť ľahostajná k sebe samej a svojmu osudu.“


Jana Shemesh, reportérka

Všetky tri knihy, ktoré som vybrala, sú o priateľstve, strate a minulosti, ktorá nás vždy dobehne.

Rose Tremain: The Gustav Sonata
Tenká, ale hutná kniha o neobyčajnom priateľstve dvoch chlapcov, ktorá odkrýva aj skutočný príbeh švajčiarskeho policajta, čo vydával falošné doklady židovským utečencom počas holokaustu.

Joel Dicker: The Baltimore Boys
Táto kniha je príkladom, že rodinná sága je nesmrteľný žáner.

Min Jin Lee: Pachinko
Rozpráva príbeh o kórejských imigrantoch v Japonsku, ale ide o univerzálnu a hlavne aktuálnu tému.


Filip Struhárik, editor

Timothy Snyder: Cesta do neslobody
Nie je to Snyderova najlepšia kniha, ale rozhodne hodná prečítania. Zrozumiteľná, dobre vyzdrojovaná, angažovaná. A kto bol nadšený z jeho minuloročnej knižočky O tyranii, mal by čítať aj toto.

Milan Šimečka: Obnovenie poriadku
Táto vynikajúca analýza normalizačného režimu vyšla prvýkrát v roku 1979. Každú kapitolu napísal Milan Šimečka do samostatného detského zošita a poskrýval ich na rôznych miestach v byte s vedomím, že ak aj bude mať ďalšiu domovú prehliadku, pár zošitov nájdu, no snáď nie všetky. Kniha bola dlho nedostupná, vlani ju Nadácia Milana Šimečku vydala ako ebook a dá sa stiahnuť zadarmo z ich webu či z Martinusu. Odporúčam.

Katharine Graham: Personal History
Tento rok som si prečítal autobiografiu niekdajšej vydavateľky denníka Washington Post Katharine Grahamovej, za ktorú dostala v roku 1997 Pulitzerovu cenu. Výborne napísaný príbeh o výnimočnom živote. Fascinujúci pohľad do zákulisia jednej z najvýznamnejších redakcií na svete, ale aj do americkej politiky, keďže Grahamová bola priateľka viacerých prezidentov, ministrov a vplyvných úradníkov. Komu sa páčil film Post s Meryl Streepovou a Tomom Hanksom, vedzte, že to bolo vďaka tomu, že scenár bol napísaný aj podľa tejto knihy.

Siva Vaidhyanathan: Antisocial Media
Ak by ste hľadali knihu o Facebooku, ktorú sa oplatí prečítať, tak dávam do pozornosti Antisocial Media. Profesor Siva Vaidhyanathan z University of Virginia sa v nej s odstupom vracia ku škandálom, ktoré sa okolo Marka Zuckerberga v posledných rokoch nakopili. Vysvetľuje, že Facebook je príliš veľký na to, aby sa dal spravovať, a že my sme obeťami jeho úspechu. Zároveň ale zdôrazňuje, že nie je hlavnou príčinou problémov, len ich zosilnil a normalizoval.


Marianna Varjanová, asistentka a kontakt s predplatiteľmi

Knihy dnes môže vydávať každý, a to je ich najväčší problém. Zorientovať sa pomôže beletria a klasika alebo sledovanie produkcie kvalitných vydavateľstiev, ale lahôdky nachádzam v antikvariátoch. V minulosti musel obsah za vydanie stáť a ak budete mať šťastie, vašej duši i intelektu sa dostane pohladenia až esenciálnym spôsobom. Fascinujú ma knihy aj tlačoviny, kde okrem múdreho obsahu cítiť aj atmosféru doby, napríklad:

Ján Natšin: Ako včeláriť (Kníhtlačiaren Akadémia, Prievidza 1948)

Revue obchodního úspěchu (Ústav pro vědeckou organizaci obchodu, Masarykova akadémie práce v Praze, 1932)

Franz Schonenberger: Umění žíti a léčiti (Přeložil MUDr. Vojtěch Mrázek, lékař a ředitel lázní, F. Strnadel a spol. Praha, 1922)


Tomáš Vasilko, reportér

Daniel Majling: Ruzká klazika
Jedna z najvtipnejších kníh v súčasnej slovenskej, ale aj ruZkej literatúre. Odporúčam čítať na verejnosti.

Jiří Hošek: Jiná Británie
Kniha bývalého vyslaného korešpondenta Českého rozhlasu o súčasnej Británii. Zďaleka nielen o brexite, ale napríklad aj o tom, prečo veľa britských detí v škole neobeduje.


Daniel Vražda, reportér

Miroslav Bárta, Martin Kovář a kol.: Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur
1. Kolaps a regenerace je len úvodných 800 strán k rozmýšľaniu.
2. Systémy nekolabujú v úpadku, ale na svojom vývojom vrchole.
3. Kedy bude Slovensko a Česko na vrchole, sa nedozviete.
4. Ak platí bod dva, deti vašich detí ani ich deti sa kolapsu nemusia obávať.

Paul Johnson: Intelektuálové
1. Johnson už napísal aj oveľa lepšie kúsky ako Intelektuáli a možno väčšina z nich bola lepšia.
2. Johnson nie je stratou času ani v takom prípade, ako sú Intelektuáli.
3. Minimálne inšpiratívny je úplný záver knihy. Od strany 415 po 447 sú uvedené citácie a zdroje. To len ,ak by sa ku Johnsonovej knihe dostal Andrej Danko.

William Sitwell: Dějiny jídla ve 100 receptech
1. Cesto na koláč slúžilo niekedy len ako obal na pečenie, nejedli ho, ale zahadzovali
2. Cestoviny, tak ako ich poznáme dnes, máme v Európe minimálne od roku 1154. Zapísal nám to Maročan Muhammad Al Idrísí.
3. Aj tvrdú pšenicu priviezli koncom 7. storočia na Sicíliu Arabi.
4. Eurooptimistický záver – sušenie cestovín, ktoré bolo rozhodujúce pre ich celosvetový úspech, vraj vymysleli Taliani.

John Kennedy Toole: Spolčení hlupcú
1. Spolčení som nečítal teraz, ale mnoho razy doteraz. V úvode sa dozviete, že „keď sa na svete objaví skutočný génius, všetci hlupáci sa proti nemu sprisahajú“.
2. Nedozviete sa do konca, či hlavná postava Ignácius J. Reilly je génius, alebo blázon.
3. Tušíte, že ten, kto ho vytvoril, je génius.
4. Toole písal Spolčení v 60. rokoch minulého storočia, ale vyšlo až po jeho smrti, pretože nemohol nájsť vydavateľa. Prvé vydanie A Confederacy of Dunces sa objavilo v roku 1980 a o rok neskôr Toole zaň dostal Pulitzerovu cenu.

Teraz najčítanejšie