Denník N

Oponujú vám vaši tínedžeri za každú cenu? Môže to byť otravné, ale podporujte to

Ilustračné foto - Flickr.com/Austinhumphreys
Ilustračné foto – Flickr.com/Austinhumphreys

Terapeutka pripomína rodičom, že nervová sústava tínedžerov a ich hormonálne výkyvy sú reálne veci, ktoré bránia v schopnosti ovládať sa.

Dostať sa do hádky s tínedžerom či tínedžerkou nie je problém. Pravda, ak sa vôbec k nejakej forme verbálnej komunikácie dopracujete, lebo v tomto veku nie je neobvyklé, že deti majú tendencie rodičov ignorovať a ukazovať, aké sú otrávené aj z bežných otázok.

„Toto je vek, keď deti takmer na všetko, čo im poviete, odpovedajú protinázorom a majú pocit, že majú patent na pravdu a vy sa určite mýlite. Je to normálny proces. Ako rastú, tak sa rozvíjajú ich záujmy a myšlienky a učia sa, ako ich vyjadriť. Toto je jeden z míľnikov separácie a individualizmu. Niekedy si to ani nevšimnete, čo je však skôr zriedkavé; inokedy ide o pomerne intenzívnu záležitosť. Tak ako všetky štádiá premeny svojho dieťaťa na dospelého jedinca budete musieť pretrpieť aj toto,“ hovorí izraelská psychologička Noa Shahamová, ktorá vedie komunikačné kurzy pre 11- až 13-ročných žiakov. Na mnohých izraelských školách sú povinné.

Deti sa na nich učia hlavne počúvať. V pokoji, s rešpektom k druhému. Precvičujú si rôzne situácie: napríklad ako účinne a bez toho, aby sa doma všetci rozvadili, získať súhlas rodičov s tým, že v piatok sa dievča alebo chlapec z mládežníckej diskotéky smie vrátiť až o jedenástej, nie o desiatej ako zvyčajne.

Oplatí sa im načúvať

Shahamová hovorí, že počúvať by sa mali naučiť aj rodičia. „Viem, že tínedžeri a tínedžerky môžu byť protivní a znervózňovať svoje okolie, ale zase si treba zapamätať, že vám síce neohrabanou formou, ale predsa hovoria niečo, o čom by ste ako rodič mali vedieť. Napríklad že sa v škole deje niečo, čo by sa nemalo. Alebo vyslovia názory, ktoré sú neprijateľné, lebo sú napríklad rasistické, extrémistické, popierajú nejaký široký spoločenský úzus alebo vedecké poznatky. Ak už vaše dieťa napríklad papagájuje nejaké nevhodné reči od spolužiakov, bude najlepšie, ak to budete vy, kto sa mu pokúsi vysvetliť, že sa mýli, bez toho, aby ste mu povedali, že je hlúpe.“

Tínedžerov treba vypočuť aj v situáciách, keď nemajú pravdu, potom im povedať svoj názor, vysvetliť, prečo si myslíte, že chybujú, a treba si vedieť priznať aj vlastný omyl. Netreba sa nechať zatiahnuť do chytania sa za slovíčka a opakovania toho istého. Mali by ste trvať na debate bez urážok, tínedžer by mal pochopiť, že nemá ísť len o jeho monológ, ako aj to, že niektoré veci sa proste rozsúdiť nedajú.

Debate – aj keď vyhrotenej či únavnej – sa však netreba vyhýbať. Ukazuje sa, že je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie