Denník N

Orbánova politika a falšovanie dejín vedú k rastu antisemitizmu

Pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je Viktor Orbán spojencom a tak mu ani neprekáža, že pod Orbánovým vedením antisemitizmus v Maďarsku posilňuje. Foto – TASR/AP
Pre izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je Viktor Orbán spojencom a tak mu ani neprekáža, že pod Orbánovým vedením antisemitizmus v Maďarsku posilňuje. Foto – TASR/AP

Podľa prieskumu CNN vlastný antisemitizmus priznáva pätina opýtaných Maďarov a štvrtina z nich verí, že Židov je na svete viac ako miliarda.

Vo veku 96 rokov minulý týždeň zomrel americký historik Randolph L. Braham. Vo svete bol považovaný za najvýznamnejšieho odborníka na holokaust maďarských Židov. Jeho dvojzväzkové základné dielo The Politics of Genocide: The Holocaust in Hungary z roku 1981 ako prvé upozornilo na túto zamlčiavanú otázku širokú verejnosť a znamenalo prielom aj v samotnom Maďarsku.

Pred dvomi mesiacmi Braham napísal otvorený list najdôležitejšej maďarskej židovskej organizácii – Zväzu židovských náboženských obcí v Maďarsku (MAZSIHISZ). V liste protestoval proti plánovanému otvoreniu nového vládneho pamätníka a múzea holokaustu, takzvaného Domu osudov.

„Mal rád Maďarsko a chcel nás uchrániť pred vzkriesením našich temných démonov. Pravda je už známa, veď je v prácach Randolpha L. Brahama. Vďaka profesorovi Brahamovi sa nikdy viac pravdy nemôžeme zbaviť,“ reagoval na jeho úmrtie predseda MAZSIHISZ András Heisler.

Nie je obvyklé, aby odborník na holokaust, akým bol Braham, a človek, ktorý svoj život zasvätil tomu, aby sa na tento zločin nezabudlo, protestoval proti otvoreniu podobnej inštitúcie.

Podľa Brahama a ďalších odborníkov však pamätník a múzeum vybudované podľa vládnych predstáv poslúžia falšovaniu a nie spoznávaniu dejín. Uznávaný profesor už v minulosti kritizoval základnú ideu a posolstvo vládneho pamätníka nemeckej okupácie na budapeštianskom Námestí slobody, ktorý všetku vinu za holokaust hádže len na Nemcov a úplne vyviňuje Maďarov z vraždenia a aj z účasti v druhej svetovej vojne po boku Nemecka.

Tvrdil, že sa vlády premiéra Viktora Orbána snažia rehabilitovať medzivojnový autoritársky a antisemitský režim regenta Miklósa Horthyho – jeho politikov, úrady a žandárov, ktorí hrali v tragédii maďarských Židov zásadnú a veľmi aktívnu úlohu. Na protest proti tomu Braham v roku 2014 vrátil vysoké maďarské štátne vyznamenanie, ktoré predtým získal.

Jeden a pol miliardy Židov

Braham našťastie pravdepodobne už nečítal výsledky čerstvého prieskum CNN o antisemitizme vo svete. Mohol by ich totiž vnímať ako dôkaz neúspechu vlastného snaženia. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v Rakúsku, vo Francúzsku, v Nemecku, vo Veľkej Británii, a Maďarsku, Poľsku a vo Švédsku je situácia v mnohých ohľadoch najhoršia práve v Maďarsku.

Z Európy sa podľa prieskumu vytráca povedomie o holokauste, vo Francúzsku až pätina opýtaných respondentov vo veku medzi 18 až 34 rokov vôbec nevie, o čom je reč. Skoro pätina opýtaných v Maďarsku priznáva predsudky voči Židom a naši južní susedia sú jediní, u ktorých pomer ľudí zmýšľajúcich o Židoch negatívne zhruba zodpovedá pomeru tých, čo na nich naopak majú pozitívny názor. Štyria z desiatich opýtaných v Maďarsku a Poľsku veria tomu, že Židia majú vo svete príliš veľký vplyv v ekonomike sveta, viac ako štvrtina im pripisuje moc nad médiami.

Azda najviac šokuje zistenie, že viac ako štvrtina opýtaných v Maďarsku verí tomu, že Židia tvoria až pätinu ľudstva. Podľa toho by ich na svete muselo žiť asi 1,4 miliardy. V skutočnosti sa ich počet odhaduje na 15 miliónov, čo je asi 0,2 percenta svetovej populácie. Asi 40 percent opýtaných v súhrnnom prieskume silne precenilo pomer Židov vo vlastnej krajine a odhadovalo ho na 3 až 10 percent obyvateľstva. V skutočnosti pomer Židov v žiadnej krajine okrem Izraela nepresahuje dve percentá.

Prieskum CNN potvrdzuje výsledky podrobnejšieho a dôkladnejšieho šetrenia agentúry Medián z novembra 2015, ktoré nevychádzalo len z vlastného hodnotenia respondentov, pri ktorom sa opýtaní k antisemitizmu často nepriznajú, ale aj z analýzy ich názorov. Z neho vyšli ešte horšie výsledky.

Podľa správy agentúry je 23 percent občanov Maďarska silní a ďalších 12 percent mierni antisemiti a pomer antisemitov v krajine rastie. Ich podiel prudko stúpol v roku 2010, keď sa k moci opäť dostal Orbán a do parlamentu sa po prvý raz dostala krajne pravicová strana Jobbik. Do roku 2013 pomer antisemitov v Maďarsku klesal, odvtety však opäť rastie. Medzi voličmi Jobbiku bolo v roku 2015 podľa Mediánu až 59 percent antisemitov, medzi voličmi Orbánovho Fideszu 41 percent.

O čom múzeum mlčí

Nárast antisemitizmu v Maďarsku úzko súvisí s vládnou politikou. Orbán sa to síce snaží zakryť rôznymi gestami, ako je práve otvorenie pamätníka Dom osudov alebo jeho vyhlásenie pri návšteve Izraela, že je v Maďarsku nulová tolerancia voči antisemitizmu. Na niekoho to pôsobí, izraelský premiér Benjamin Netanjahu napríklad tento týždeň práve v rozhovore pre CNN Orbána tiež pochválil za jeho údajný boj proti antisemitizmu. Skutočnosť je však iná alebo prinajmenšom oveľa zložitejšia.

Dobre to ukazuje práve pamätník a múzeum Dom osudov. Ten je vlastne už dva roky dokončený, jeho slávnostné otvorenie sa však posunulo až na budúci rok. Za omeškanie môžu spory medzi mocnými ľuďmi vládnej strany o to, kto bude mať inštitúciu pod kontrolou a tiež kritika, ktorá sa na pamätník a múzeum zniesla zo všetkých strán.

Najvýznamnejšia maďarská židovská organizácia MAZSIHISZ na budovaní a prevádzkovaní pamätníka a múzea odmietla spolupracovať, keď zistila, čomu bude slúžiť. Vláda nakoniec Dom osudov zverila pôvodne marginálnej ultraortodoxnej židovskej skupine, ktorá síce zastupuje len malý zlomok maďarských Židov, má však s Orbánom a spol. na rozdiel od MAZSIHISZ-u srdečné vzťahy. Vládnu politiku pravidelne obhajuje a vláda ju za to zasypáva peniazmi a jej lídra rôznymi funkciami.

Koncepciu Domu osudov pritom v septembri v denníku Jerusalem Post ostro kritizoval aj odborník na maďarský holokaust a riaditeľ knižnice izraelského pamätníka a múzea Jad Vasem Robert Rozett.
Múzeum podľa neho zanedbáva kontext maďarského holokaustu, mlčí o tom, akú významnú úlohu pri deportácii Židov hrali maďarské úrady, nezaoberá sa prenasledovaním Židov pred tým, ako v októbri 1944 v Maďarsku prevzalo moc domáce fašistické hnutie šípových krížov.

Celkovo sa snaží vzbudzovať dojem, že za prenasledovanie Židov okrem niekoľkých takzvaných nyilasovcov nikto iný v Maďarsku nenesie žiadnu zodpovednosť. Prenasledovanie Židov sa pritom nezačalo príchodom nyilasovcov. Prvý antisemitský zákon prijal Horthyho režim už v roku 1920 a ďalšie nasledovali od roku 1938.

Maďarsko na rozdiel od Nemecka nenašlo dostatok odvahy, aby sa postavilo čelom k svojmu podielu zodpovednosti za holokaust, povedal v roku 2012 v prednáške vo washingtonskom múzeu holokaustu Braham. Na „konečnom riešení židovskej otázky“ sa pritom podľa neho podieľalo asi 200-tisíc Maďarov.

Niet sa čo čudovať, že antisemitizmus prekvitá v krajine, ktorej vláda nielenže robí všetko pre falšovanie dejín, ale navyše aktívne pracuje na legitimizácii predsudkov voči Židom. Vo svojich politických kampaniach, napríklad proti finančníkovi a filantropovi Georgeovi Sorosovi vedome hrá na antisemitské predsudky, stavia pomníky známym antisemitom, béčkových antisemitských spisovateľov vracia do školských učebníc a do verejných funkcií vymenováva ľudí, ktorí verejne prezentujú antisemitské názory.

Viktor Orbán

Teraz najčítanejšie