Na brazílskej „ceste smrti“ zomrú ročne stovky vzácnych živočíchov – aj anakondy či mravčiare

„Na svete nie je miesto, ktoré by sa podobalo na Pantanal,“ vraví pre Denník N biológ Wagner Fischer z univerzity Mato Grosso do Sul v brazílskom meste Campo Grande.

Pantanal sa nachádza na juhozápade Brazílie a zasahuje aj do susedného Paraguaja a Bolívie.

Jeho územie nie je presne vymedzené, no uvádza sa, že je veľké ako tri alebo štyri Slovenská.

Africká savana Južnej Ameriky

„Ide o kombináciu tropického pralesa, viacerých druhov saván, zložitej riečnej siete a tropických mokradí, ktoré sú najväčšie na svete,“ povedal biológ o území, ktoré UNESCO zaradilo medzi prírodné pamiatky svetového dedičstva.

V Pantanale rastú tisícky druhov rastlín a žijú stovky druhov vtákov, rýb, cicavcov a bezstavovcov. Oblasť je domovom aj pre anakondy paraguajské (Eunectes notaeus), kajmany, kapybary, bociany rodu jabiru, ary hyacintové či mravčiare.

„Pantanal je taká ‚africká savana‘ Južnej Ameriky,“ hovorí pre Denník N o vzácnom ekosystéme biológ Fischer.

18 zabitých zvierat denne

No v ostatných rokoch je lokalita v čoraz väčšom ohrození, aj kvôli autám, ktoré na miestnych cestách zrazia ročne tisícky živočíchov.

O počte zrazených vtákov a plazov v Pantanale a priľahlom Cerrade vydal Fischer a jeho kolegovia štúdiu, ktorá vyšla v októbri v časopise Check List.

Biológ pre Denník N povedal, že na cestách Pantanalu a Cerrada našli za ostatné roky až 150 rôznych druhov zvierat. „Prinajmenšom 16 z nich považuje brazílska vláda za ohrozené druhy, ako sú ocelot, puma, jaguár, vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus), pes pralesný (Speothos venaticus) alebo mravčiar veľký,“ vraví Fischer.

Podľa neho patrí mravčiar medzi druhy, ktoré sú najviac ohrozené automobilovou dopravou, keďže ich ročne po zrážke s dopravným prostriedkom zomrie v Pantanale a Cerrade viac ako 200 jedincov.

Na 1350 kilometroch federálnych ciest v Pantanale a v jeho okolí stúpol počet zvierat, ktoré každý deň zomreli po zrážke s vozidlom z troch v roku 1992 na skoro 15 v roku 2000. „V súčasnosti je zabitých 18 zvierat denne,“ dodal zahraničný biológ pre Denník N.

„Cesta smrti“

Úplne najhoršie je na tom cesta BR-262, ktorá spája asi 450 kilometrov vzdialené mestá Corumbá pri hraniciach s Bolíviou a Campo Grande, ktoré je viac vo vnútrozemí.

Biológ Fischer ju už v článku z roku 1997 nazval „cestou smrti“ (či „cestou do pekla“).

V novej štúdii vedci zbierali dáta medzi rokmi 1996 a 2000, potom ešte v rokoch 2010, 2014 a 2016 až 2018. Zistili, že na ceste boli stovky zrazených zvierat – len medzi rokmi 1996 až 2000 to bolo 930 kusov živočíchov. Išlo o 29 druhov plazov a 47 druhov vtákov.

Dáta o zrazených cicavcov momentálne spracúvajú a čoskoro ich vydajú. Zbierka má zatiaľ okolo 2200 živočíchov.

„Aj inde v Brazílii zomiera na cestách mnoho živočíchov, ale cesta BR-262 je výnimočná. Nikde inde nevidíte toľko zrazených druhov a toľko kusov zrazenej zveri ako práve tu. Aj preto si táto cesta drží nelichotivý názov cesta do pekla (z angl. highway to hell),“ vysvetľuje Fischer.

Podľa neho je to najmä preto, že na území žije obrovské množstvo druhov živočíchov a cesta BR-262 nešťastne rozdeľuje územie Pantanalu na dve časti, takže ňou musia prechádzať, ak sa chcú dostať z jednej strany na druhú.

Pri stavbe cesty sa v jej okolí vytvorili vodné nádrže a vznikli terénne úpravy, v ktorých sa prirodzene zdržiavajú živočíchy, čo ešte zvyšuje pravdepodobnosť zrážky s automobilom na ceste.

Iní vedci v štúdii z tohto roku spočítali, že v Brazílii zomrú každý rok na cestách asi dva milióny cicavcov a osem miliónov vtákov. „Keď som dostala konečné čísla, bola som ohromená,“ povedala pre denník The New York Times biologička a hlavná autorka štúdie Manuela González-Suárezová z univerzity v Readingu.

„Stratíme všetky vtáky v Brazílii? Pravdepodobne nie. Ale bolo by fajn, keby by sme vedeli, čoho sa máme báť,“ dodala vedkyňa.

Biológ Fischer považuje za možné, že čísla o miliónoch zabitých vtákov a cicavcov na brazílskych cestách sú ešte vyššie.

Iba značky a radary

Na porovnanie, na Slovensku sme do konca októbra tohto roka evidovali 87 nehôd, pri ktorých došlo k zrážke so zverou. „Za rovnaké obdobie vlani to bolo 108 nehôd,“ poskytlo Denníku N údaje Prezídium Policajného zboru.

Na 100-kilometrovej ceste I-280 zo San Francisca do San José, ktorá je pre zvieratá v Kalifornii najsmrteľnejšia, zomrelo medzi rokmi 2015 až 2016 386 zvierat.

V Británii v minulom roku zahynulo na cestách viac ako 1200 živočíchov.

Na brazílskej „ceste smrti“ BR-262 nie sú žiadne zásadnejšie opatrenia, ktoré by bránili zrážkam vozidiel so zvieratami.

Nainštalované boli iba značky s vyobrazením pásovca alebo mravčiara, ktoré vodičov nabádajú, aby znížili rýchlosť, „rešpektovali divú zver“ a „chránili Pantanal“. Na vybraných miestach boli namontované aj radary na kontrolu rýchlosti.

„Správa ciest chráni peniaze, no nechráni životy. Nikdy netestovali nadjazdy alebo podjazdy a ploty, čo sme navrhovali už v roku 1999,“ sťažuje sa Fischer na minimálne opatrenia brazílskych orgánov pri ochrane prírody Pantanalu.

Miestnym chýbajú znalosti o prírode

Brazília patrí medzi prírodné klenoty. V krajine žije asi 20 percent celosvetovej biodiverzity, viac ako 600 druhov cicavcov a okolo 1800 druhov vtákov.

Mnohí sa boja, že za nového prezidenta Jaira Bolsonara sa ochrana prírody v krajine zhorší. Panuje obava, že pod Bolsonarom sa ešte zvýši odlesňovanie Amazonského pralesa a cesty sa budú stavať aj v chránených oblastiach, čím dôjde k ohrozeniu miestnych ekosystémov.

Biológ Fischer chce dať Bolsonarovi šancu a do budúcnosti hľadí s nádejou. V tejto chvíli mu viac prekážajú minulé vlády, ktoré pre ochranu prírody podľa neho veľa nespravili.

„Najväčšou hrozbou pre biodiverzitu v Brazílii je nedostatok poznania. Chýba vedecké vzdelávanie ľudí. Vlády v minulosti príšerne zlyhali v tom, že Brazílčanom nedali vzdelanie ani dôstojnosť. Ľudia netušia, aká je Brazília bohatá na prírodné zdroje a nevedia, ako so životným prostredím narábať rozumne,“ vraví Fischer.

Pre Denník N ešte dodal: „Oligarchovia a populisti v minulosti iba predstierali, že im záleží na tom, aby vzdelávali ľudí o prírode. Vo vláde boli neschopní politici, ktorí nemali dostatočné znalosti o zelenej ekonomike a ochrane prírody.“

Odlesňovanie, erózia, pesticídy či hnojivá

Fischerovi prekáža, keď sa z prírody robí tovar, ktorý je na predaj. Podľa neho sa v Pantanale hospodári od polovice 16. storočia, ľudia tam ťažia nerastné suroviny, chovajú dobytok a lovia ryby.

„V súčasnosti sa ľudia v Pantanale živia najmä chovom dobytka. Na jednu osobu pripadá až 55 kusov dobytka, spolu je v oblasti viac ako päť miliónov kusov dobytka,“ hovorí Fischer.

Miestne ekosystémy v Pantanale sužujú nielen cesty, na ktorých uhynú tisícky zvierat ročne, ale aj „odlesňovanie, erózia, pesticídy, hnojivá či invázne druhy“, dodáva biológ Fischer.

Dopyt po biopalivách viedol k tomu, že v horách v okolí Pantanalu miestni vyrúbali lesy a nasadili cukrovú trstinu.

Biologička Gonzalez-Suarezová si myslí, že odlesňovanie predstavuje pre brazílsku biodiverzitu väčší problém ako stavba nových ciest, no pre The New York Times hovorí, že obe veci spolu súvisia – nové cesty sa stavajú, aby sa po nich vozilo vyťažené drevo a prevážali sa vypestované plodiny a dobytok.

„Ako biologičku, ktorá sa zaoberá ochranou prírody, mi najväčšie starosti robí strata habitatov,“ hovorí Gonzalez-Suarezová a pre The New York Times dodáva: „Cesty považujeme za nevyhnutnosť, ale nemali by sme zabúdať, že je to niečo za niečo. Bavíme sa o zvieratách, ktoré nemali byť zabité. Zomierajú iba preto, že je tam cesta a my po nej jazdíme.“

Obáva sa regulácie riek

Biológ Fischer považuje za jednu z najvážnejších hrozieb Pantanalu pripravovaný plán na výstavbu projektu „Hidrovia Paraguay-Paraná“.

Spočíva v premene rieky Paraguay, ktorá tečie na západe Pantanalu popri hranici s Bolíviou a nižšie tvorí hranicu s Paraguajom, a rieky Paraná (na východe Pantanalu) na vodné toky s priemyselným využitím.

V pláne je aj to, aby sa narovnal horný úsek rieky Paraguay, čím „by sa natrvalo zmenili vodné podmienky v krajine, keďže by došlo k vysušeniu 50 percent zátopového územia (z angl. flood plain). To by viedlo k zrúteniu väčšiny potravinových reťazcov ekosystému,“ myslí si biológ Fischer.

Aj Fischer zrazil na ceste zviera – kolíziu s ním neprežila kariama (žeriavotvaré) ani papagájec. Vedec dúfa, že vďaka jeho výskumu si ľudia uvedomia, aký ničivý vplyv na životné prostredie Pantanalu majú cesty. „Brazília je obrovská krajina s veľkou biodiverzitou a mnohými prírodnými zdrojmi,“ hovorí biológ a dodáva: „Naším výskumom sa snažíme meniť veci k lepšiemu.“

Dostupné z: doi: 10.15560/14.5.845