Denník N

Nenechajte sa opiť Dankovou maržou na rožky

Spresnenie 30. 11. o 9:23 – SNS cez víkend vydala tlačovú správu, v ktorej tvrdila, že obchodné reťazce pracujú s 90-percentnou maržou. Nie je to pravda.

Autor je analytik INESS

Účtovníctvo a firemné financie nepatria medzi najvzrušujúcejšie odvetvia. Tabuľky, čísla a vyšúchané lakte na sakách. To nezabránilo menšej epidémii vo využívaní termínu „marža“. Najskôr pri potravinách a teraz sa choroba šíri už aj na výrobu a predaj liekov. Pritom dochádza k pleteniu pojmov a následnému vyvodzovaniu nepodložených záverov. Ako je to s tými maržami na základ slovenskej diéty – rožky, párky či pivo?

Obchodník nakúpi tovar od výrobcu či veľkodistribútora. Povedzme rožky od pekární. Kus za štyri centy. Na pulte nájdeme tento rožok za osem centov. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou je hrubá marža. V našom príklade 50 percent. Vládnym politikom v tomto momente iskria oči. Prekliati obchodníci, kde inde sa dá zarobiť dvojnásobok?!

Lenže obchodník musí zaplatiť aj svojich zamestnancov, za elektrinu, vodu a plyn. Zaplatiť musí aj nepredané rožky, aj tie, čo skončili kopnuté pod regálom. Musí platiť ítečkárom aj účtovníckej firme, ale aj miliónové pokuty hygienikom. Jednoducho, za to, aby obchod fungoval. Keď sa to preráta na predaný tovar, dostaneme EBITDA (Earning Before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization) maržu. Povedzme dva centy na rožok.

No ani to nestačí. Obchod je budova na pozemku, obe aktíva bolo treba kúpiť. Na túto operáciu si obchodník pravdepodobne musel požičať kapitál. Budova a zariadenia v nej (napríklad regálové systémy) sa opotrebovávajú. Obchodník teda musí platiť úroky, rátať odpisy, no a, samozrejme, počká si ho aj daň zo zisku. Na konci dňa tak zisková marža obchodníka na jednom rožku je povedzme pol centa.

Pozrime sa na skutočné čísla. Priemerná hrubá marža pätice najväčších reťazcov v rokoch 2011-2017 bola 15 percent. Teda pri tržbe 1 euro (bez DPH) dal obchodník 85 centov dodávateľovi. Ani 100, ani 50, ale 15 percent. Samozrejme, niektoré produkty majú maržu vyššiu, niektoré nižšiu. Závisí od cenovej stratégie obchodníka. Niektoré tovary dokonca môže obchodník predávať so stratou, len aby nalákal zákazníkov na nákup iných vecí. Taký produkt však politik na kameru neukáže.

Priemerná EBITDA marža reťazcov v období 2011-2017 bola 6,9 percenta. Z 15 centov hrubej marže tak 8 centov išlo zamestnancom či elektrárňam. Z posledných 6,9 centa zaplatil úroky, dane a odložil si bokom na amortizáciu. Na konci ostalo 3,7 centa. Presne tak. Priemerná zisková marža reťazcov v rokoch 2011-2017 bola 3,7 percenta.

V grafe vidíte porovnanie týchto výsledkov s výsledkami piatich, respektíve 10 najväčších potravinárskych firiem na Slovensku (podľa tržieb). V ktorom sektore by ste chceli mať zainvestované?

Než odpoviete, vedzte, že každý finančný ukazovateľ treba vykladať striktne len v konkrétnom kontexte. Ak by ste sa rozhodli investovať na burze a vybrali si 10 firiem s najväčšou takou alebo onakou maržou, bol by to rovnako náhodný výstrel ako kúpa akcií podľa farby firemného loga. Niekedy je náklad na zaobstaranie dodatočnej jednotky tovaru blízky nule (napríklad tabletka alebo mobilná aplikácia) a predajná cena je v stovkách či tisíckach eur. No aj taká firma môže skrachovať.

Prejdite sa po sídliskových večierkach a dedinských mini potravinách. Určite tam nájdete tie isté párky, pivo a rožky ako v reťazci, ale s podstatne vyššou predajnou cenou ako v hypermarkete na okraji mesta. Podľa logiky niektorých politikov sú práve tieto predajničky najväčšími zdieračmi slovenských potravinárov a farmárov.

Aj vám tu niečo nesedí?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Odvod pre reťazce

Komentáre

Teraz najčítanejšie