Neneh Cherry: Nemusí hrýzť, aby urobila platňu roka

Aj sučka môže pohrýzť. Tento slogan si mladá Neneh Cherry mohla kedysi dať vytetovať na ruku. Rebelka, vždy pripravená isť na barikády proti všetkým izmom – sexizmu, rasizmu či fašizmu. Jednou nohou v post-punku, druhou v hudobníckej rodine, už ako tínedžerka získala všetky predpoklady na popkultúrny protest cez spev a rytmus. Aj jej neskoršie najväčšie hity – tanečné číslo Buffalo Stance či zádumčivé dueto s Youssouom N’Dourom Seven Seconds – boli nielen hudobným krovím, ale aj prejavom postoja.

Verš o hryzúcej sučke zaznieva z jej aktuálneho albumu Broken Politics. Neneh Cherry však už nechce zápasiť. Bez nostalgie spomína na mladosť a odráža sa k novému spôsobu reakcie na svet. Päťdesiatnička hodnotí stav, do ktorého sme sa dostali – miznúca súdržnosť, drobiaca sa a vyprázdnená politika, depresia a nanič nálada. Tón albumu nie je optimistický, je však stále hrdý. Zvukovo ide o pestrú jazdu, napriek tomu pôsobí dielo veľmi kompaktne. Zaujímavý počin, ktorým sa chcete zaoberať, vracať sa k nemu, objavovať ho a prenikať doň.

Uprostred histórie

Počúvajme. Je to ako ponoriť sa do vane napustenej hudobnou históriou. Najprv vybuble bristolský „sound“ začiatku deväťdesiatych rokov. Neneh Cherry má poďakovanie na prvom albume Massive Attack Blue Lines (1991), jej partner Cameron McVey na ňom aj miešal karty. A pomáhal pani manželke aj pri jej novej platni. Preto tu máme hneď v niekoľkých skladbách valivý dub-hop, ktorého subbasy vetrajú ušné bubienky a vláčne rozhýbu telo (hlavne singlovka Kong). Nie je to pritom žiadne retro. Ten pomalý, hustý rytmický vzorec sa zjavne stal nadčasovým a budeme sa v ňom vlniť asi už naveky.

Ideme hlbšie. V skladbe Synchronised Devotion zaznieva vibrafón Karla Bergera. Je to ten istý nástroj, na ktorom vibrafonista pred päťdesiatimi rokmi hrával s nevlastným otcom Neneh Cherry – Donom Cherrym. Cez túto referenciu sa dostávame nielen do útrob histórie džezu, ale aj do psychedelických