Denník N

Stratíme ďalší výdobytok Novembra – školskú samosprávu?

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Predseda vlády chce pomocou pseudomanažérskeho slovníka vložiť politikom do rúk právomoc rozhodovať o riaditeľoch škôl, ktorá im nepatrí.

Autor je stredoškolský učiteľ, mestský a krajský poslanec

Dnes sa bude parlament zaoberať v prvom čítaní vládnym návrhom školského zákona. Nepôjde o nič menšie než o pokus o odstránenie jedného z úspechov Novembra 1989, ktorým bolo zbavenie škôl politickej kontroly a vytvorenie pomerne silnej a nezávislej školskej samosprávy.

Desaťročia boli riaditelia základných a stredných škôl vyberaní radami škôl, teda hlasmi priamo a tajne volených zástupcov rodičov, učiteľov, nepedagogických zamestnancov, študentov a poslancov, plus zástupcov zriaďovateľa a zástupcov odborných inštitúcií.

Teraz sľubuje predseda vlády Robert Fico starostom, primátorom a županom, že im dá právo vetovať rozhodnutie rady školy a prípadne aj zvoliť riaditeľa školy poslancami zastupiteľstiev. Aké sú šance občianskej spoločnosti obhájiť školskú samosprávu pred rozpínajúcou sa partokraciou?

Ide o moc a peniaze

Samozrejme, že členovia ZMOS budú zdôrazňovať svoju úprimnú snahu zlepšiť neradostnú situáciu v školách, a že nežiadajú nič iné ako nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. Učiteľská verejnosť sa však obáva, že posilnenie vplyvu politikov sa na prvom mieste prejaví tlakmi na prepúšťanie a prijímanie školských zamestnancov.

Hrozí tiež „usmerňovanie“ výberových konaní – zákazky z verejných peňazí. Už za súčasného modelu občas riaditelia a učitelia zažívali ťažké časy, najmä v menších obciach.

Prvý návrh, prvé protesty

V marci predložilo ministerstvo školstva návrh, aby politici získali voči návrhu školskej rady právo veta pri voľbe riaditeľa školy. Ak by sa zriaďovateľovi nepáčil ani druhý návrh rady školy, mal by právo vymenovať vlastnú výberovú komisiu.

Pripomienkovacie konanie bolo pomerne búrlivé: vznikli hneď dve hromadné pripomienky požadujúce odstránenie týchto návrhov zo zákona. Pripomienku organizovanú Slovenskou komorou učiteľov podporilo 3216 občanov, pripomienku skupiny pedagógov, riaditeľov a komunálnych poslancov podpísalo 1861 signatárov. Podrobnosti o tejto iniciatíve nájdete v blogu Ondreja Dostála. Zásadný nesúhlas však vyjadrili aj „staré“ a nové školské odbory, ba aj Generálna prokuratúra.

Draxler hamuje, Fico dupe na plyn

Po rozporovom konaní začiatkom apríla zverejnil minister školstva tlačovú správu, v ktorej oznámil kompromisné riešenie. Malo spočívať v tom, že ak zriaďovateľ nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a na základe tohto sa uskutoční druhé výberové konanie.

Jeho víťaz by už bol pre zriaďovateľa záväzný. „Právo veta pre zriaďovateľa sa teda zachováva v prvom výberovom konaní a zároveň sa ponecháva demokratické postavenie rady školy,“ pochválil sa minister Draxler.

O niekoľko týždňov po tomto vyjadrení sa však konal 26. snem ZMOS, kde predseda Smeru a predseda vlády Robert Fico oznámil niečo úplne iné: „Je tu aj požiadavka od županov, ale je tu aj požiadavka od ZMOS-u. A ja budem veľmi konkrétny, dámy a páni, a poviem, čo sa stane v najbližších dňoch. V najbližších dňoch prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k školskému zákonu, bude zakotvená taká právna úprava, že zriaďovateľ školy, či už ide o mesto, obec, alebo vyšší územný celok, bude mať právo po prvé, pokiaľ pôjde o riaditeľa školy, ho vetovať, a po druhé, ak ani po vete nedostanú tí, čo majú ustanoviť riaditeľa, rozum, tak to bude zastupiteľstvo obce, mesta alebo župy, ktoré rozhodne o tom, kto bude riaditeľom školy v obci, meste alebo vo vyšnom územnom celku. Jednoducho nie je možné, nie je možné, aby ste mali zodpovednosť, ale nemali v rukách konkrétne kompetencie. To je, ako keby si riaditeľ firmy nemohol vymenovať svojich najbližších spolupracovníkov, ktorí mu spravujú konkrétne veci.“

Pobúrení učiteľskí odborári

Takýto pseudomanažérsky slovník politikov vládnej strany, ktorí sa správajú, akoby sa voľbami stali vlastníkmi štátu a rozumu, nie je ničím novým.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy však zareagoval neobvykle tvrdo a otvorene: „Z daného vyjadrenia cítiť blížiace sa parlamentné voľby a slová ‘o nedostaní rozumu‘ chápeme ako urážku volených zástupcov pedagógov, nepedagógov a rodičov v radách škôl a školských zariadeniach. OZ PŠaV na Slovensku naďalej vyjadruje zásadný nesúhlas s navrhovanou úpravou, ktorá dáva zriaďovateľovi právo nevymenovať do funkcie riaditeľa školy kandidáta, ktorý vyhral výberové konanie. Navrhovaná úprava popiera demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy, vytvára priestor pre politické nominácie riaditeľov, korupciu a rodinkárstvo a popiera princíp rovnosti príležitosti.“

Počítanie hlasov

Sú sťažnosti zriaďovateľov, že nemajú dostatočný vplyv na voľby riaditeľov, oprávnené? Spočítajme si zastúpenie jednotlivých záujmových skupín v radách škôl podľa súčasného zákona. Rada strednej školy má 11 členov, z toho dvoch zástupcov si zvolili v tajných voľbách učitelia, jedného člena volia nepedagogickí zamestnanci školy, troch členov volia rodičia a jedného zástupcu si môžu zvoliť študenti. Zriaďovateľ deleguje štyroch členov – poslancov.

Pred výberovým konaním sa rada školy dopĺňa o ďalších troch členov: jedného deleguje Štátna školská inšpekcia, jedného okresný úrad a jedného člena si dosadí samosprávny kraj. Obvykle to býva úradník vybraný županom. Na základných školách sú čísla obdobné, len žiaci nemajú svojho zástupcu.

Pri takomto rozložení síl je zrejmé, že zriaďovateľ má podstatne silnejšiu pozíciu než ľudia, ktorým na dobrom fungovaní školy záleží doslova bytostne: rodičia, učitelia a študenti. Realita je taká, že úspešný kandidát na riaditeľa školy musí byť schopný „obehnúť si“ všetky skupiny zastúpené v rade školy. Súčasný zákon vytvára dostatočný manévrovací priestor pre všetkých zainteresovaných, žiadny z nich však nemá vopred jasnú dominantnú pozíciu.

Zriaďovatelia pritom majú veľmi silné páky na korigovanie prípadného ekonomicky nezodpovedného riaditeľa: nie sú to len zákonné nástroje finančnej kontroly, ale aj právomoc zastupiteľstva schvaľovať škole rozpočet a počet otvorených tried. Súčasný zákon zriaďovateľovi dokonca umožňuje riaditeľa za istých podmienok aj odvolať.

Ak by ste chceli nájsť reálne príklady, keď si zriaďovateľ nemohol nástrojmi doterajšieho školského zákona poradiť s nejakým nezodpovedným riaditeľom, v dôvodovej správe k zákonu ich nehľadajte. Ako obvykle, je tam len pár nič nehovoriacich komentárov.

Správne váhy – alebo úpadok školstva

Ficom avizované úpravy vážne obmedzujú zaužívané práva veľkých voličských skupín: zamestnancov školstva, rodičov, študentov, ale aj poslancov mestských a krajských zastupiteľstiev. Ak by zákon s Ficom avizovaným pozmeňovacím návrhom prešiel, možno očakávať buď politickú radikalizáciu učiteľov, alebo ich rezignáciu nasledovanú zákonitým úpadkom školstva, zmeneného na mocenský nástroj v rukách politikov.

Istým zárodkom nádeje môžu byť aj Nové školské odbory, ktoré nielen odmietajú lobistické zásahy do zákona, ale majú aj progresívne návrhy na zlepšenie súčasného stavu školských rád. Vo svojich programových dokumentoch už niekoľko rokov upozorňujú na potrebu zvýšenia váhy učiteľských hlasov v radách škôl a zvýšenia ochrany členov rady a ich kontrolných kompetencií, napríklad o možnosť kontroly rozpočtu. Ak sa niekomu zdá, že dva učiteľské hlasy zo štrnástich sú dostatočné, tak si dovolím pripomenúť, že tesne po Novembri 1989 boli noví riaditelia volení výlučne zamestnancami školy.

Úlohou zriaďovateľov nech je starosť o hmotné zabezpečenie škôl, o to známe svietenie a kúrenie. Vzdelávanie však odjakživa najlepšie prebiehalo v rámci posvätného vzťahu medzi učiteľom a žiakom, pred pozorným zrakom rodiča.

Teraz najčítanejšie