Bol som komunista, teraz som pravoslávny. Vašu cirkev vedú pedofili. Budúci pápež stál pri Goebbelsovi. Aký masaker v Srebrenici?

Autor je právnik

Kniha Súdnosť autora Štefana Harabina, sudcu Najvyššieho súdu SR a kandidáta na prezidenta republiky, je v kníhkupectve vystavená na stolíku s označením „bestsellery“.

Na obale je autor na mramorovom tróne, v pozícii ako známa socha amerického prezidenta Abrahama Lincolna. Mne však pripomína Strednú Áziu alebo sovietsku rozprávku Kráľovstvo krivých zrkadiel.

Prvej kapitole predchádza Príhovor editora. Nepodpísaný. Asi myslel na názov a obal knihy, keď napísal, že autor je skromný a plný humoru. Tiež „úprimný človek s hlbokou vierou v nielen všetko duchovné, súvisiace s našou existenciou v tomto vesmíre, ale hlavne vierou v silu a moc práva…“

Rodná reč asi nie je silná stránka najvyššieho sudcu

Spomenul som si na niektorých starostov obcí na východnom Slovensku. Robí im problém čítanie a písanie. Autor Súdnosti je na tom oveľa lepšie. No hoci sa profiluje ako zástanca všetkého slovenského a národného, s jeho spisovnou slovenčinou to nie je také, ako by sme očakávali od najvyššieho sudcu.

Nevedno, prečo píše mnohé slová s veľkými začiatočnými písmenami, hoci nejde o začiatok vety ani o názov, napríklad: Európska šľachta, Srbský kráľ, Slovanský štát, Slovenská delegácia, Arménsky kolega, Rímski funkcionári, Nemecká a Francúzska ministerka, Trestné zákonodarstvo, Afgánsky heroín …Ak niekto dostal zabrať, tak podľa autora dostal „kapky“, ak sa v knihe píše „cár“, nejde o vládcu Ruska ale o zdrap, namiesto krásneho slovenského „svorka“, používa „smečka“, namiesto „v kotle“ píše „v kotly“ atď. Jazykový redaktor, ktorý mal korigovať text, sa asi schoval.

Brat nebol Kain, ale asi závidel Štefanovi

Štefan Harabin pochádza z drsného kraja goralov na severe Slovenska pri poľských hraniciach. Najmladší z desiatich detí, ktoré mal jeho otec, tvrdo pracujúci gazda, s dvoma ženami. Autor viackrát zdôraznil, že Harabinovci sú nezlomní, tvrdí ľudia. Prejavuje sa to aj tak, že používa veľmi priame, ba tvrdé vyjadrenia – najmä na adresu tých, ktorí mu protirečia.

Ale ktovie, prečo mal potrebu napísať, že „by prisahal“, že jeden z jeho bratov, ktorí mu nadšene gratulovali k historicky prvej promócii v ich rodine, mal v tej chvíli v očiach „iskričku závisti“