Moja bratislavská kaviareň je na Lajčáka prísna, mal by zostať ministrom

Autor je diplomat, predseda GLOBSEC

Emotívnosť, iracionalita a bezfarebná zákopová vyhrotenosť politickej diskusie na Slovensku začína dosahovať alarmujúce rozmery. Obzvlášť v posledných dňoch nás priam ohlušujú nezvyčajnými dávkami populistického cynizmu, rezaného nekompetentnosťou – priam až hrubou tuposťou.

Slušný, empatický a premýšľavý občan by z tejto politickej reality show mohol dostať zrádnik, alebo upadnúť do akútneho depresívneho stavu. Dvadsaťšesť rokov sa venujem stratégii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenska. Takúto povrchnú a zdravého rozumu zbavenú verejnú a stranícku diskusiu si však nepamätám.

Každý štát, malý či veľký, starý alebo mladý, má niečo, čo sa nazýva „národný záujem“. Ide o súbor ideí, cieľov a ambícií krajiny, ktoré majú garantovať bezpečnosť, integritu, ekonomickú stabilitu a emotívnu kvalitu života svojich občanov. Osobne sa mi viac páči francúzsky výraz pre národný záujem – raison d’Etat. Zmysel štátu. Niečo, čo definuje, na čo máme štát, aký je jeho charakter a čo by nám mal garantovať. Takáto vízia by mala byť postavená na dvoch princípoch.

Prvým je (tak ako vo vzťahoch medzi ľuďmi) – hľadanie optimálnej rovnováhy medzi „láskou a rozumom“. Láska sú v prípade štátu hodnoty a rozum sú záujmy v reálnom geopolitickom kontexte. Láska bez rozumu plodí sklamania a rozum bez lásky cynizmus. Zlé sú nielen pre ľudí, ale aj pre krajiny.

Druhým je poctivosť a kompetentnosť spoločenskej a politickej debaty. Hľadanie maximálneho konsenzu a snaha o jeho udržanie. Slušní, kompetentní a zodpovední musia vedieť odolať pokušeniu populizmu, nacionalizmu a nízkych pudov. Zároveň sa musia vedieť zomknúť a odmietnuť šarlatánov, extrémistov a hlupákov.

Pre štát dovnútra je najdôležitejšie to, aby sme