Denník N

Viac ako 40 tipov na nové dobré knihy

Prehľad knižných tipov vznikol z ankety novín Čo čítať?, ktoré vydáva vydavateľstvo Artforum, druhú časť doplnila redakcia Denníka N.

Vladimír Balla, spisovateľ
Ivan Medeši: Jedenie. Vichodňarske združeňe Valal

Poviedky spisovateľa z Ruského Keresturu (Vojvodina) v hravo invenčnom a dráždivo podivnom preklade vydavateľa Maroša Volovára sú expresionisticko-bítnický poklad vykričaný s takou dávkou drzosti, pasie a slobody, až sa človek hanbí, že tu farizejsky nepoužije ani jediné hrubé slovo. Už od príbehu Mira, ktorý počas pitiek postupne stráca končatiny, čo ho prekvapuje, no netrápi, najneskôr však od dobrodružstiev narkomanky Žermén na ceste za dávkou heroínu v Novom Sade holdujem Medešimu rovnako chorobne ako jeho postavy drogám, alkoholu a sexu. Strhujúco drsné až šialené príbehy, výrazne odlišné od väčšiny tunajšieho, literátsky vymäknutého ledabolenia, ma prinútili prelúskať aj autorovu Kvašnu knižku (VALAL, 2010). Tá je takým intenzívnym mixom brudnej poézie, prózy a esejí, že ani nemusela byť preložená, preto ju u nás máme rovno v origináli, aj keď nie v azbuke – cudzí a zároveň znepokojujúco blízky jazyk vojvodinských Rusnákov je čosi ako bonus. Medešiho písačky by mali byť balené v autorovej pankovej koži, veď v nich ide o život, a hoci sú šibenične zábavné, z tej otvorenosti a pravdivosti striasa. Mnohých takéto texty môžu pobúriť – mňa pobúrilo len to, že u nás tak nikto nepíše, ako keby chýbal hnev, frustrácia či ozajstná beznádej. Alebo odvaha?

Dušan Dušek, spisovateľ
Reiner Stach: Roky poznání. Argo

Po kúskoch, čoraz pomalšie, no s rastúcim obdivom, čítam tretí diel životopisnej knihy o Franzovi Kafkovi od Reinera Stacha: Roky poznania. Šetrím si ju. Autor v nej, ako znie výstižný citát na prebale, povýšil biografiu na vyššiu úroveň – na samostatný literárny druh. Výnimočná kniha o výnimočnom spisovateľovi.

Katarína Hradská, historička
Patricia Ballx: Frech K. Galéria mesta Bratislavy

Na pulty sa dostala kniha, ktorá určite zaujme každého, kto sa narodil v Bratislave, kto v tomto meste vyrastal, žije a má k nemu vypestovaný vrúcny vzťah. Prostredníctvom životného príbehu Karla Huga Frecha, umelca nemeckej národnosti, ktorý sa priženil do slávnej prešporskej rodiny Albrechtovcov, máme možnosť vrátiť sa do minulosti a zoznámiť sa s mestom, ktoré malo svoju neopísateľnú atmosféru. Keďže Frech tvoril v Bratislave vyše tridsať rokov (až dovtedy, kým ho nastupujúci režim pre jeho nemeckú národnosť nevypoklonkoval preč), stihol zachytiť a zvečniť dominanty, ktoré súčasník pozná z inej perspektívy. Vrelo odporúčam každému čitateľovi, nielen tomu, čo má rád históriu. Kniha reprodukcií K. Frecha je plná nostalgie. Preto je nepochybne namieste aj otázka: Nebola tá Bratislava kedysi krásna?

Mikuláš Huba, environmentalista
My sme tí, na ktorých sme čakali. Artforum

Z množstva dobrých kníh, ktoré vlani na Slovensku vyšli, by som chcel vyzdvihnúť produkciu hodnotovo orientovaných vydavateľstiev Absynt (napr. Slon na Zemplíne Andreja Bána) a Artforum (o. i. Posledné impérium Juraja Mesíka). Ale za kľúčové svedectvo tohto roka považujem publikáciu kolektívu autorov a autoriek z Občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko My sme tí, na ktorých sme čakali (Artforum). Nemala by chýbať v knižnici žiadneho slušného našinca.

Tomáš Hučko, šéfredaktor Kapitálu
Reni Eddo-Lodge: Why I’m no longer talking to white people about race. Bloomsbury Circus

Nahnevaný blog britskej novinárky Reni Eddo-Lodge z roku 2014 s náz­vom Prečo sa už nerozprávam s belochmi o rase sa o tri roky paradoxne pretavil do knihy s rovnakým názvom. A v nej robí presný opak toho, čo hlása titul: detailne opisuje spôsoby a procesy, akými sa štrukturálny rasizmus prejavuje vo Veľkej Británii a ako výrazne ovplyvňuje životy ľudí inej farby pleti než je biela, či už je to v otázkach vzdelávania, zdravotnej starostlivosti či na pracovnom trhu. Je sympatické, že sa venuje aj málo kritizovaným fenoménom, ako je napr. biely feminizmus. Silno si pri tejto knihe uvedomujem, ako veľmi by si sme takýto výrazný hlas, hovoriaci o všadeprítomnom rasizme, potrebovali aj na Slovensku.

Michal Hvorecký, spisovateľ
Colson Whitehead: Podzemní železnice. Jota

Strhujúci a dôležitý román vychádza z historických skutočností, ale v správnom okamihu sa od nich odkláňa. Podzemná železnica v takej podobe ako v knihe nikdy nejestvovala. Autorovi však poslúžila na priam steampunkový rozmach, ktorý je v tomto druhu amerického písania zriedkavý a vzácny. Próz o rasovej problematike dávnejších aj súčasných Spojených štátov teraz pribúda, pretože významný príbeh sa dlho vykladal jednostranne a považoval sa za viac-menej uzavretý. Otroci na bavlníkovej plantáži v prvej polovici devätnásteho storočia sa z absolútneho zúfalstva vydávajú na mimoriadne nebezpečnú cestu záchrany smerom na sever. Dramatický dej, presvedčivo vykreslené postavy, podrobenie, zrada, nádej, priateľstvo – veľké témy autor podáva suverénne a presvedčivo. Kniha sa právom dočkala globálneho uznania.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie