Denník N

Čo s ministrom v demisii

Prezident Kiska naposledy menoval ministra Lajčáka do funkcie 22. marca 2018. Foto – TASR
Prezident Kiska naposledy menoval ministra Lajčáka do funkcie 22. marca 2018. Foto – TASR

Člen vlády má právo úvahy o demisii iba do okamihu, ako uskutoční ústavne relevantný prejav vôle podať demisiu. Ak demisiu podá, nemá právo „rozmyslieť si to“, vziať demisiu späť.

Autor je emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky

Interpretácia a aplikácia Ústavy sa na Slovensku rozvíja cez udalosti, ktoré sa udejú neočakávane, bez predchádzajúceho záujmu a vynucujú si právny účinok. Keď uplynulý týždeň „Miroslav Lajčák naplnil svoje slová a doručil prezidentovi Andrejovi Kiskovi svoju demisiu,“ šlo práve o jednu z takých udalostí.

Vysielací čas elektronických médií aj stránky novín naplnilo viacero špekulácií. Jedna z nich navodzuje zdanie, že k odchodu ministra zahraničných vecí z vlády SR ani nemusí dôjsť, lebo predseda vlády SR jeho demisiu odmietne.

Ústavnoprávna neznáma

Demisia je ústavnoprávny inštitút, ktorý je prejavom vôle člena vlády, vyjadruje jeho rozhodnutie, ktoré sa predseda vlády môže usilovať ovplyvniť skôr, ako člen vlády svoj prejav navonok urobí, ale na ktorý predseda vlády SR nemá právny vplyv od okamihu, ako člen vlády demisiu podá.

Demisiu členov vlády prijíma prezident SR (čl. 102 ods. 1 písm. g Ústavy). Možno vyvodiť, že právny účinok demisie nastáva doručením prezidentovi SR, a preto možno vyvodiť aj to, že pre demisiu je implicitne predpísaná písomná forma.

Demisia je z hľadiska právnych účinkov po doručení demisie hlave štátu „ústavnoprávna neznáma“.

„Demisia ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka ešte neznamená, že z vlády odíde,“ uviedol denník SME chytajúci sa povestného stebla (Lajčáka môže vrátiť Kiska. 1. 12., s. 1).

Nemá právo rozmyslieť si to

Právny účinok demisie je významný z hľadiska vymedzenia ústavnoprávneho postavenia dvoch osôb v ústavných funkciách – člena vlády SR a prezidenta SR. Aké sú ich práva voči podanej demisii? Môže člen vlády vziať svoju demisiu späť? Ak áno, dokedy? Môže prezident SR odmietnuť prijatie podanej demisie?

Vo vzťahu k členovi vlády SR je podstatné určiť základ jeho ústavného postavenia. Vyvodzuje sa z článku 2 ods. 2 Ústavy, a preto podlieha zásade Čo nie je dovolené, je zakázané, alebo sa vyvodzuje z článku 2 ods. 3, a preto sa riadi podľa zásady Čo nie je zakázané, je dovolené?

Člen vlády SR je ľudskou bytosťou, čo zdanlivo odôvodňuje ústavné postavenie podľa článku 2 ods. 3. Jeho ústavné kompetencie člena vlády musia podliehať zásadám organizácie a uplatňovania verejnej moci.

Podanie demisie je uplatnením práva, aké sa nepriznáva ako základné právo každému človeku. Náleží výlučne fyzickým osobám vykonávajúcim verejnú moc v konkrétnom štátnom orgáne (vo vláde SR) a spája sa výlučne s časom výkonu funkcie vo vláde. Právo podať demisiu vzniká až okamihom nadobudnutia členstva vo vláde a zaniká okamihom straty členstva vo vláde. Ak napríklad Národná rada SR podľa čl. 116 ods. 3 vysloví členovi vlády nedôveru, člen vlády SR po hlasovaní pléna, ktorým mu Národná rada SR vyslovila nedôveru, nemôže podať demisiu. Ústavné postavenie člena vlády SR určuje článok 2 ods. 2 a s ním v článku implikovaná zásada Čo nie je dovolené, je zakázané.

Preto člen vlády môže vziať demisiu späť, len ak mu to Ústava dovoľuje. Ústava výslovne neurčuje, že člen vlády môže podanú demisiu vziať späť. V spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy možno vyvodiť, že člen vlády má právo úvahy o demisii iba do okamihu, ako uskutoční ústavne relevantný prejav vôle podať demisiu. Ak demisiu podá, nemá právo „rozmyslieť si to“, vziať demisiu späť.

Predvedie ho polícia?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie