Denník N

Aktivisti Greenpeace nie sú zločinci, väzba je drastické opatrenie

Foto - Greenpeace/Tomáš Halász
Foto – Greenpeace/Tomáš Halász

Ak aj súd uzná aktivistov vinnými, pôjde o prečin, za ktorý by mohli dostať len podmienečné tresty.

Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

O tepelnej energetike sa vo všeobecnosti vie, že predstavuje výrobu elektrickej energie s najnegatívnejším vplyvom na životné prostredie. Výsledkom sú škodlivé emisie vypúšťané do ovzdušia či nebezpečné látky, ktoré kontaminujú spodné vody i toky v okolí tepelných elektrární. Mimochodom, rieka Nitra patrí k najznečistenejším na Slovensku – stačí sa spýtať rybárov a miestnych obyvateľov mestečiek a dediniek roztrúsených od Prievidze po Nitru.

Aktivisti Greenpeace na tento problém poukázali vskutku radikálne. Prenikli do areálu Hornonitrianskych baní Prievidza a obsadili jednu z ťažobných veží, na ktorú umiestnili transparent s nápisom „Skončite dobu uhoľnú“. Výsledkom ich protestu je, že majú na krku väzobné trestné stíhanie za spáchanie prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, za ktorý im hrozí trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Baňa a tepelná elektráreň, ktoré podľa niektorých medializovaných informácií majú prsty v znečisťovaní životného prostredia, môžu byť považované za všeobecne prospešné zariadenia zrejme iba na Slovensku. Napríklad v Rakúsku či inej krajine, v ktorej sa na výrobu „zelenej“ energie a ochranu životného prostredia kladie oveľa vyšší dôraz ako na Slovensku, by bola situácia, samozrejme, úplne iná. No kým bude u nás baňa legálne produkovať uhlie a tepelná elektráreň z neho vyrábať elektrickú energiu, obe zariadenia, žiaľ, budú považované za energetické a na účely Trestného zákona aj všeobecne prospešné.

V dôsledku konania aktivistov Greenpeace sa v bani mala zastaviť ťažba uhlia na päť hodín. O reálnom ohrození života 342 baníkov v podzemí, o ktorom informovala ťažobná spoločnosť, a ku ktorému malo dôjsť tým, že bol znemožnený pohyb banského výťahu, možno vážne pochybovať. Hodnovernejším sa skôr javí tvrdenie Greenpeace, že výťah slúži iba na prepravu uhlia a že baníci používajú na výstup iné východy. O úmysle obvinených, ktorý sa v trestnom konaní dokazuje snáď najzložitejšie, napokon najlepšie svedčí ich transparent.

Znaky skutkovej podstaty spomenutého trestného činu boli teda zrejme naplnené iba tým, že konanie aktivistov spôsobilo prerušenie ťažby uhlia. Ak by sme sa na celú vec pozerali čisto z formálneho hľadiska, nezostávalo by nám nič iné iba pripustiť, že k spáchaniu trestného činu naozaj došlo. No ak by sme pozornosť upriamili na spoločenský rozmer konania aktivistov i niektoré ďalšie skutočnosti, hľadanie odpovede na nastolenú otázku by bolo o niečo zložitejšie.

Do úvahy treba vziať napríklad aj to, akú mieru opatrnosti či bezpečnosti vynaložili Hornonitrianske bane Prievidza, aby k takejto či podobnej situácii nedošlo. Bol objekt spoločnosti dostatočne zabezpečený, aby nepovolané osoby nemohli vstúpiť do areálu, obsadiť ťažobnú vežu a prerušiť ťažbu? Aj tieto otázky zrejme bude musieť vziať do úvahy samosudca, ktorý bude rozhodovať o vine a treste obvinených (ak sa vec dostane do štádia konania pred súdom, čo v tejto chvíli ešte vôbec nie je isté).

Okrem hmotnoprávnej roviny má vec aj trestno-procesnú stránku. Podľa sudcu pre prípravné konanie je dôvodom väzby dôvodná obava, že obvinení budú pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pretože aktivity hnutia Greenpeace majú voči Hornonitrianskym baniam Prievidza stúpajúcu tendenciu.

Dôvody väzby však treba skúmať vo vzťahu ku konkrétnym obvineným, nie vo vzťahu k celému hnutiu Greenpeace, a treba ich vyvodzovať od konkrétnych krokov, ktoré doposiaľ podnikli. No aj keby dôvody preventívnej väzby existovali (či už u všetkých dvanástich obvinených alebo iba u niektorých), v trestnom konaní by sa mohli využiť aj takzvané prostriedky nahradenia väzby, ktoré by umožňovali ponechať ich na slobode. Napríklad písomný sľub obvinených, ktorý by v tomto prípade znamenal písomné vyhlásenie, že povedú riadny život a že sa zdržia akéhokoľvek protiprávneho konania, ktoré by znamenalo pokračovanie v ich trestnej činnosti.

Väzbu možno napokon zvažovať aj vo vzťahu k očakávanému výsledku celého trestného konania, ktorý by vôbec nemusel znamenať pozbavenie osobnej slobody, pretože vzhľadom k tomu, že v tejto veci ide o prečin, obvineným by mohli byť uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Berúc do úvahy túto skutočnosť, ako aj závažnosť konania, spoločenské rozmery celej záležitosti, vek obvinených či ich doterajší život (nie sú to žiadni zločinci či notorickí recidivisti) sa väzba, ktorá je v trestnom práve procesnom považovaná za najkrajnejší zabezpečovací prostriedok, javí ako príliš drastické opatrenie, na ktoré podľa všetkého neexistuje vážnejší dôvod. V tomto prípade by preto bolo naozaj vhodnejšie zvažovať využitie prostriedkov, ktoré by umožnili ponechanie obvinených na slobode.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ťažba uhlia na hornej Nitre

Komentáre

Teraz najčítanejšie