Dušan Mikušovič
Pripomeňme si pár novinových titulkov z roku 2017. „Robert Fico: Koalícia je stabilná, dôverujeme si,“ písalo sa vlani začiatkom roka. V máji to bolo podobné: „Fico garantuje, že koalícia je stabilná a nenechá sa rozhádať.“ „Naďalej sa ukazuje, že táto vláda nemá alternatívu,“ potvrdzoval bývalý premiér v lete.
Je koniec roka 2018 a aká je situácia dnes? Nemusíme byť ďaleko od chvíle, keď koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd príde o oficiálnu väčšinu 76 poslancov, a roztržky medzi koaličnými politikmi sú také časté, že len za minulý týždeň sa ich nazbieralo na článok.
A dosahujú až bizarnej podoby – čoho dôkazom je príhoda s napnutým gombíkom na saku podpredsedu SNS Antona Hrnka, ktorého fotku vraj poslala šéfka zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) satirickej stránke Zomri, ale aj status poslanca Martina Fedora, ktorý šťavnato hovorí o odchode z koalície.
Vzájomných prestreliek, roztržiek a dramatických odkazov však minulý týždeň koalícia zažila ešte viac. Stojí za to si ich pripomenúť.
Hrnkov gombík a Pellegriniho lajk
V sobotu sa na facebookovom účte podpredsedu SNS Antona Hrnka objavil status, v ktorom ohlásil, že sa chce Bélu Bugára pýtať na komunikačné spôsoby poslankyne Kataríny Cséfalvayovej. Hrnkovi prekáža, že koaličná kolegyňa podľa zverejnenej komunikácie poslala fotku jeho napnutého saka satirickej stránke Zomri.
Print screen komunikácie zverejnili na samotnej stránke. Sama poslankyňa sa v pondelok nechcela k celej roztržke vracať. „Nechcem rozvíjať túto tému, víkend sa skončil, treba sa opäť venovať práci,“ odpovedala Cséfalvayová Denníku N.
Hrnka akt koaličnej kolegyne nasrdil. „Mať názorové nezhody je jedna vec. Smiať sa z výzoru človeka je však za hranicou správania. Keď som mal jej vek, takisto som mal len zopár kíl. Keď bude mať ona môj vek, takisto sa jej možno bude niekto posmievať,“ napísal.
Hrnko v statuse o kolegialite medzi koaličnými poslancami oslovoval Cséfalvayovú ako „slečinku“ a avizoval, že si bude od Bélu Bugára žiadať „verejné odsúdenie takéhoto konania“. Denník N teda oslovil predsedu Mosta-Híd s otázkou, ako celú roztržku vníma, jeho hovorkyňa však napísala, že odpovedať nebudú.
Mimochodom, sám Bugár sa na jar priznal, že stránku Zomri sleduje a že sa mu páčia aj žarty o ňom samotnom. Na tlačovke s premiérom Pellegrinim (tej istej, kde neskôr premiérovi vypadlo z vrecka špáradlo) si predseda Mosta-Híd robil žarty, že sa ich spoločná fotka objaví na tejto stránke. „Bude Zomri,“ povedal Bugár.
Celý príbeh zo sveta sociálnych sietí získal ešte absurdnejšiu podobu vo chvíli, keď admini stránky Zomri zverejnili print screen komunikácie so šéfkou zahraničného výboru na svojom konte na Instagrame, a objavil sa tam lajk z konta, cez ktoré komunikuje premiér Peter Pellegrini.
Lajk po čase zmizol, a ako sa tam dostal, nie je jasné. Denník N sa tlačového odboru úradu vlády spýtal, či si profil spravuje sám premiér, alebo niekto z komunikačného tímu predsedu vlády, odpoveď však neprišla.
Béla Bugár: Bude zomri
https://youtu.be/ZHxom3x1_7k
Poslanec Fedor o kosoštvorcovej politike
Bizarnú roztržku medzi šéfkou zahraničného výboru z Mosta-Híd a šéfom branno-bezpečnostného výboru z SNS (teda dvoch koaličných politikov na vplyvných postoch) treba dať do kontextu celého minulého týždňa, v ktorom parlament prijal uznesenie k migračnému paktu OSN a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dal demisiu.
Kým SNS na Lajčáka vytrvalo útočila, Most-Híd sa ho zastával ako garanta euroatlantickej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Najtvrdšie sa za Lajčáka postavil bývalý minister obrany Martin Fedor (ex-SDKÚ, ex-Sieť, dnes v klube Mosta-Híd), ktorý vládnej väčšine pohrozil, že môže stratiť jeho podporu – a väčšina, aspoň na papieri, prestane byť väčšinou.
„Akýkoľvek odklon od jasného kurzu zahraničnej politiky, tak ako bol vnesený do programového vyhlásenia a ako sa uplatňoval v praxi až doposiaľ, si budú musieť potom dotyční robiť bez mojej podpory,“ pohrozil Fedor vládnej koalícii a pridal aj poznámku, v ktorej naznačil, že sa mu nepáči, ak sa novým hráčom pri vytváraní zahraničnej politiky stane predseda parlamentu či SNS.
„V dôležitých veciach je pri formovaní zahraničnej politiky rozhodujúci trojuholník vzťahov: minister zahraničných vecí, predseda vlády a prezident. Keď z toho niekto chce robiť kosoštvorec, tak to podľa toho aj vyzerá,“ napísal poslanec Fedor na Facebooku.
Fedor vysvetľuje, že proeurópske a proatlantické smerovanie krajiny bolo hlavným dôvodom, prečo vládu podporil. „Všeličo sa však zmenilo,“ hovorí. „Irituje ma, keď sa šíria názory o tom, ako treba upraviť slovenskú zahraničnú politiku tak, aby bola vraj vyvážená. V praxi to znamená, že sa stávame nečitateľnými. Že sa nechávame strhnúť napríklad politikou maďarského predsedu vlády a posilňujeme jeho postavenie ako akéhosi hovorcu strednej Európy.“
Poslanec však zatiaľ koalíciu neopúšťa, politiku vlády chce vyhodnocovať a hovorí, že má „červené čiary“, ktoré bude konfrontovať s realitou. Je ňou aj Robert Fico ako minister zahraničných vecí?
„Neviem, kto bude nominantom na prípadného nového ministra zahraničných vecí, preto by som nerád špekuloval o akomkoľvek mene. Dôležité je, ako sa bude v praxi uplatňovať zahraničná politika. Že budeme vedieť jasne podporiť to, čo sme chceli ešte v minulosti, aby Slovensko bolo nielen v EÚ, ale aj medzi tými najlepšími v EÚ. V jadre integrácie,“ odpísal Denníku N.
Prečo je postoj Martina Fedora dôležitý? Poslanecké kluby Smeru, SNS a Mosta-Híd dnes majú už len 76 poslancov – koalíciu prestali podporovať napríklad exministri Lucia Žitňanská či Marek Maďarič. I keď s vládou zväčša hlasuje ešte trojica okolo Petra Marčeka – a čaká sa, ako sa bude správať odídený kotlebovec Juraj Kolesár –, oficiálne to už s vládnou väčšinou vyzerá slabšie.
Ak by Fedor naozaj prestal podporovať koalíciu, stálo by za vládou už len 75 poslancov. Navyše, ak minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák naozaj odíde z vlády, môže sa vrátiť do parlamentu, kam bol vo voľbách v roku 2016 zvolený. Ak by to spravil, aj jeho podpora vláde by mohla byť po tomto týždni otázna.
Premiér (trochu) napol svaly
K obrazu stabilnej koalície veľmi nepomohli ani udalosti z piatka. Nominanti SNS na ministerstve obrany najprv zverejnili stručnú informáciu, že podpísali tri zmluvy týkajúce sa amerických stíhačiek F-16; urobili to bez detailov, ceny, aj toho, čo to znamená pre celý obchod.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) krátko nato poslal stanovisko, v ktorom ohlásil, že zmluvy sú neplatné. V nedeľnej debate V politike na televízii TA3 ešte pritvrdil. „O podpise takýchto zmlúv má byť priamo ministrom informovaný aj predseda vlády, nie je to nákup ponožiek do skladu,“ povedal a SNS odkázal, že podpísané zmluvy môžu dať rovno skartovať.
„Ja neviem, čo ich tak hnalo, že už v piatok museli niečo podpísať a okamžite sa tým chváliť. Budem sa s ministrom o tomto rozprávať, prečo sa tak stalo, aký bol jeho úmysel, a potom budem konať ďalej. Nepovažujem to za seriózne,“ vyhlásil.
SNS už v sobotu mierne cúvla, no spor na obrane len ilustruje, že v koalícii rastie počet nedorozumení, roztržiek aj otvorených konfliktov. Každá zo strán si robí svoju politiku a nakoniec sú postoje koaličných politikov veľmi protichodné.
Malou ilustráciou môže byť aj aktuálna kauza z Prievidze, kde na dvanástich aktivistov Greenpeace uvalili väzbu za protest na ťažobnej veži v nováckej bani. Kým premiér Pellegrini sa nad väzbou pre aktivistov „intenzívne pozastavuje“, predseda parlamentu Andrej Danko svojich kolegov napomína, aby rozhodnutia súdov nekomentovali.
Hádka pre Orbána načas odvrátená
Medzi Mostom a SNS ešte nedoznel spor o postoj k migračnému paktu OSN a už takmer na aktuálnej parlamentnej schôdzi vznikol ďalší.
Predseda SNS Andrej Danko a jeho dvaja stranícki kolegovia navrhli, aby parlament vyzval Európsku úniu na zmiernenie postupu voči Maďarsku a Poľsku. Obidve krajiny by mohla Únia potrestať za nedostatky v demokracii a mocenské zásahy do justície.
Uznesenie bolo zaradené na aktuálnu schôdzu a Béla Bugár ho už stihol označiť za porušenie koaličnej zmluvy. „Koaličná zmluva hovorí o tom, že to, čo nie je v programovom vyhlásení vlády, je možné navrhnúť, ale koaliční partneri s tým musia súhlasiť. A my s tým nesúhlasíme,“ povedal Denníku N predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Most-Híd preto vyzval, aby SNS návrh uznesenia zo schôdze stiahla. SNS v pondelok podvečer ohlásila, že o uznesení budú ešte rokovať, a návrh presunuli na ďalšiu schôdzu.
Aby toho nebolo málo, ďalšou rozbuškou v koalícii môže byť, ak by Miroslav Lajčák naozaj odišiel z ministerstva zahraničných vecí. Kým časť Smeru (reprezentovaná Ľubošom Blahom) by chcela na jeho mieste vidieť Roberta Fica, ktorý o tom sám uvažoval už skôr, a ľuďom ako Anton Hrnko by to neprekážalo, v Moste-Híd z nápadu nadšení nie sú.
„Myslím, že je možno načase, aby si pán Fico trochu oddýchol v parlamente,“ komentovala možný Ficov presun na ministerstvo Katarína Cséfalvayová pre SME.
Víkendové debaty: Kto je z vlády a kto z opozície?
Výsledkom týždňa plného prestreliek medzi koaličnými politikmi bolo, že keby si človek, ktorý žil dva roky na pustom ostrove a o slovenskej politike dlho nepočul, pustil víkendové televízne debaty, len ťažko by z fleku určil, kto zastupuje vládnu koalíciu a kto opozíciu.
V Sobotných dialógoch na Rádiu Slovensko sa najprv o zahraničnej politike škriepil Hrnko s Cséfalvayovou (príhoda so Zomri nasledovala pár hodín potom) a viackrát sa zhodol skôr s prezidentským kandidátom hnutia Sme rodina Milanom Krajniakom. Krajniak napríklad súhlasí s odporom SNS voči sankciám EÚ proti Poľsku a Maďarsku.
„Slovensko sa má snažiť budovať a posilňovať spoluprácu krajín V4 plus Rakúska, Slovinska a Chorvátska. Sú to totiž štáty a národy, ktoré sú nám mentálne blízke,“ povedal Krajniak.
Podobné to bolo aj v nedeľu v debate O päť minút dvanásť, v ktorej štátny tajomník na ministerstve práce Ivan Švejna (Most-Híd) hájil postoj strany nielen voči migračnému paktu, ale kritizoval aj spojenectvo koaličného Smeru s hnutím Sme rodina pri dôchodkovom strope.
„My sme ako strana proti tomu, aby takýto parameter bol v ústavnom zákone. Nikde vo svete to nie je… Ak sa prijme takýto ústavný zákon, tak o necelých 30 rokov bude menej prispievateľov ako seniorov,“ vyhlasoval Švejna s tým, že návrh oberie súčasné mamičky o dôchodky, lebo v jeho dôsledku budú musieť klesnúť.
Strop v debate spolu hájili Erik Tomáš zo Smeru a Boris Kollár z hnutia Sme rodina. „Ak sa na to budeme pozerať len cez tabuľky, no tak potom presne dospejeme k takým záverom, o ktorých hovorí pán Švejna,“ oponoval Švejnovi Tomáš.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
