Denník N

Baníci boli roky uctievaní, dnes je pravý čas na ukončenie ťažby, hovorí aktivistka z Prievidze

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

S vedením baní sa diskutovať nedá – buď vás kúpia, alebo zničia, konštatuje primátorka Prievidze Katarína Macháčková (Spolu).

Ako malá chodila vítať baníkov, ktorí vyfárali z bane. „Banícke remeslo bolo veľmi dobre platené a baníci boli uctievaní,“ spomína na detstvo Lenka Ilčíková zo združenia Priatelia zeme CEPA. Dnes už baníkov vítať nechodí. Namiesto toho sa usiluje o to, aby sa na hornej Nitre úplne zastavila ťažba hnedého uhlia.

V stredu do Novák prišla povzbudiť aj aktivistov Greenpeace, ktorí vyliezli na ťažobnú vežu. Tí skončili najprv v policajných celách, od nedele sú po verdikte prievidzského súdu vo väzbe a v pondelok si generálny prokurátor Jaromír Čižnár vyžiadal ich spis na preštudovanie. Prokuratúra môže svojím rozhodnutím aktivistov kedykoľvek prepustiť z väzby.

Lenka Ilčíková aktivistov podporuje, no ona bojuje proti ťažbe iným spôsobom. Aj tak, že o jej ukončení pravidelne diskutuje s vládou.

„Zamestnávatelia v regióne majú potenciál ďalšieho rozvoja a hľadajú zamestnancov. Bane dlhodobo nevedia obsadiť voľné pracovné miesta v podzemí, lebo je to profesia, kde vzniká najviac chorôb z povolania. A navyše, ťažba uhlia dnes nemá žiadny ekonomický dôvod,“ hovorí Ilčíková. Čas na ukončenie ťažby je teda podľa nej práve teraz.

V súčasnosti ťaží uhlie asi 1900 baníkov, ktorí v hrubom zarábajú menej ako tisíc eur. „Keby ľudia, ktorí pracujú v baniach, ostali doma a dotácie, ktoré platíme na ťažbu uhlia, by sme im dávali, tak by mohli roky ostať doma,“ hovorí Ilčíková. Len vlani odišlo 98 miliónov eur na podporu výroby elektrickej energie z hnedého uhlia.

Vítanie baníkov po vyfáraní. Foto – archív Lenky Ilčíkovej

S vedením baní sa nedá diskutovať

Diskusiu o ukončení ťažby otvorila aj primátorka Prievidze Katarína Macháčková (Spolu), ktorá pred mesiacom obhájila post v konkurencii kandidáta Smeru Richarda Takáča – ten staval kampaň na tom, že baníctvo je zárukou sociálnej stability na hornej Nitre, a mal aj podporu Hornonitrianskych baní.

Primátorka Macháčková, ktorá je aj poslankyňou Národnej rady za Spolu, vlani spustila kampaň Vyfárajme z neistoty a snažila sa s ľuďmi hovoriť o tom, čo ich čaká, keď sa postupne zastaví ťažba.

„Na námestí, hoci bolo prázdne, odvážne hovorila, nech sa pripravíme na transformáciu regiónu. A tým akoby ju odštartovala,“ myslí si Ilčíková.

Macháčková však dnes má pocit, že diskutovať s protistranou je nemožné. „S vedením baní sa diskutovať nedá. Sme pre nich nevyhnutné zlo, nie partneri. Buď vás kúpia, alebo zničia.“ Aktivistov Greenpeace, ktorí vyliezli na ťažobnú vežu v Novákoch, podľa nej mali stíhať na slobode a nie ich uväzniť.

Lenka Ilčíková

Čo bude s baníkmi?

S tým, že ťažba uhlia sa raz na Hornej Nitre skončí, už počítajú prakticky všetci. Nikto zatiaľ nevie povedať úplne presne kedy, aj keď vyhlásenie ministra hospodárstva Petra Žigu pred dvoma týždňami hovorí jasne o tom, že štát prestane neefektívnu ťažbu dotovať v roku 2023.

„My v Priateľoch zeme tvrdíme, že ukončiť ťažbu a spaľovanie je možné už do roku 2021, SaS malo vo svojom materiáli rok 2020, v dokumente ministerstva hospodárstva je rok 2027, Hornonitrianske bane tvrdia, že môžu ťažiť do roku2033,“ vymenúva Ilčíková množstvo dátumov, ktoré sa v posledných rokoch a mesiacoch už spomínali.

Diskusia sa teraz začína točiť najmä okolo toho, čo bude po ukončení dotácií uhlia. Ministerstvo hospodárstva už pripravilo dokument o transformácii Hornej Nitry. Ilčíková ho však kritizuje. „Vláda sa k téme ukončenia ťažby a spaľovania nechce postaviť čelom. Práve zverejnený materiál k ukončeniu dotovania uhlia na Slovensku je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je pre nás veľkým sklamaním. Je neambiciózny, neurčitý a venuje sa výlučne transformácii súkromnej ťažobnej spoločnosti a nie transformácii regiónu,“ hovorí aktivistka.

Súčasťou dokumentu by mali byť aj projekty, ktoré vytvoria nové pracovné miesta pre baníkov. Ilčíková hovorí, že vláda zatiaľ nezverejnila žiadne kritériá, podľa ktorých by sa mali projekty hodnotiť a do pripomienkovania sa dostali len projekty Hornonitrianskych baní. „Majú tam svoje projekty, napríklad chov sumčeka alebo pestovanie rajčín,“ hovorí. Vláda podľa nej ignorovala projekty samospráv či miestnych podnikateľov, ktorí navrhovali v regióne napríklad Biofarmu, Inkubátor pre sociálne inovácie a alebo Centrum komplexnej onkologickej rehabilitácie a preto voči tomu podávajú hromadnú pripomienku.

Dediny zrovnané so zemou

Keď bola Ilčíková malá, pamätá si, že rieka Handlovka, ktorá preteká Prievidzou, bola často sfarbená dohneda, lebo sa v nej „pralo“ uhlie. Ťažba uhlia však nie je zastaraná len pre znečisťovanie vody a ovzdušia pri výrobe elektrickej energie. Z mapy Slovenska vymazala aj niekoľko dedín.

„Laskár aj s kaštieľom už neexistuje, časť dediny Koš je mesačnou krajinou. Vyľudnená, nič tam nie je. Neviete, či sa pozeráte na záhradu, lúku, les alebo ulicu. Domy boli zrovnané so zemou a asfaltová cesta, ktorá tam viedla, je zničená,“ hovorí Ilčíková. Z viacerých dedín sa ľudia museli vysťahovať, lebo bane tieto lokality poddolovali.

Aj keď sa viacerí snažia diskusiu o premene tohto regiónu naštartovať, podľa Ilčíkovej o tom mnohí ľudia nechcú hovoriť. „Možno to vyplýva trocha z histórie, trocha zo strachu. Väzba pre aktivistov tomu takisto veľmi nepomôže,“ hovorí Ilčíková.

Fotka baníkov z Novák z 50. rokov. Foto – TASR

V Prievidzi budú protestovať

Aktivisti Za slušné Slovensko v Prievidzi na pondelok zvolali protest. Jeden z organizátorov, Ivan Sýkora, tvrdí, že tichý protest je generálkou pred piatkovým protestom k pôsobeniu baní v regióne.

„Chceli by sme pozvať v piatok aj zástupcov Hornonitrianskych baní Prievidza, Greenpeace a ďalších. Je to zatiaľ len idea, uvidíme, ako sa celá situácia vyvinie,“ hovorí.

Aktivista a podnikateľ Ivan Sýkora tvrdí, že protesty sú príležitosťou verejne sa vyjadriť k baníctvu v regióne a súvisiacim problémom, na ktoré roky poukazujú.

„Chceme dať jasný signál, že je to pre nás dôležité, a zároveň vyjadríme podporu väzneným aktivistom. Bude to skúška občianskej vyspelosti. Je čas, aby sme sa zobudili, vyšli z facebookovej bubliny a protestovali,“ dodal.

Pripravované protesty budú podľa neho testom, či ľudia dokážu urobiť aj viac, nie iba rozprávať v krčme a písať na Facebooku, že sa im niečo nepáči.

„Treba jasne povedať, že to, čo sa deje u nás, má vplyv na celé Slovensko. Pointou je, že nerentabilná ťažba súkromnej firmy nie je verejný záujem. Ak je niečo verejný záujem, tak je to zdravie ľudí,“ vyhlásil Sýkora niekoľko hodín pred protestom.

Ťažba uhlia na hornej Nitre

Teraz najčítanejšie