Celosvetovo sa každý rok na brehoch oceánov a morí vyplaví tisíc až dvetisíc živých morských živočíchov.
Len na plážach Nového Zélandu je to približne 300 veľrýb a delfínov ročne.
V tejto krajine nie je vyplavenie veľrýb ničím nezvyčajným, ročne riešia lokálne úrady asi 85 takýchto prípadov, zvyčajne však ide o vyplavenie jedinca a nie veľkých skupín.
Pri poslednom masívnom vyplavení na Novom Zélande pri Chathamských ostrovoch v roku 1918 bolo vyplavených až tisíc veľrýb.
Od roku 1840 došlo na tomto ostrovnom štáte k viac ako piatim tisícom vyplavení rôznych cicavcov, čo viedlo k zriadeniu horúcej linky na nahlásenie týchto prípadov na ministerstve pre ochranu prírody, píše Washington Post.
Záchrana nebola možná
Ani horúca linka nezachránila viac ako 140 veľrýb, ktoré poslednú novembrovú sobotu objavil na pláži Mason Bay pri ostrove Stewart náhodný turista.
Novozélandské orgány skonštatovali, že polovica z veľrýb už bola mŕtva a druhú museli utratiť, keďže pre živočíchy už neexistovala nádej na záchranu, píše BBC. Takýmto spôsobom chceli zmierniť ich utrpenie.
„Pravdepodobnosť záchrany bola nanešťastie extrémne mizivá. Odľahlé miesto, nedostatok ľudí v okolí a zlý zdravotný stav veľrýb znamenali, že najľudskejšie, čo sme mohli urobiť, bola eutanázia. Išlo však o srdcervúce rozhodnutie,“ cituje Washington Post Rena Leppensa z miestnej agentúry pre ochranu prírody.

Zložitá manipulácia
Záchrana vyplavených veľrýb a delfínov si vyžaduje veľa hodín tvrdej práce, množstvo vyškolených pracovníkov a v niektorých prípadoch aj špeciálne zariadenia, pretože rozmery zvierat sú obrovské.
„Veľryby môžu byť rozrušené, keď sú v strese, a človeka môžu zraniť alebo dokonca zabiť len malým pohybom plutvy alebo chvosta,“ cituje ministerstvo životného prostredia Nového Zélandu denník The Washington Post. „Takisto prenášajú choroby, takže ľudia sa musia vyhýbať kontaktu s výparmi alebo telesnými tekutinami,“ varuje ďalej ministerstvo.
Podľa The New Zealand Herald novozélandské orgány nariadili na pláži takzvané „rāhui“, teda obmedzenie pohybu. Táto reštrikcia má korene v maorskej kultúre a jej účelom je „odradiť ľudí od toho, aby sa blížili k veľrybám, keďže sa rozkladajú“. Cieľom opatrenia je zvýšiť bezpečnosť ľudí.
Počas predminulého víkendu sa odohral ešte jeden podobný incident, avšak počet vyplavených veľrýb bol podstatne nižší. Na severe Severného ostrova Nového Zélandu vyplávalo na breh 12 veľrýb, z toho štyri zomreli.
Prečo zomierajú na plážach?
Odborníci dodnes nemajú jasnú odpoveď na otázku, prečo dochádza k masovým uviaznutiam veľrýb na plážach.
Existuje veľa dôvodov, pre ktoré sa veľryba ocitne na pláži, a patrí k nim aj ochorenie alebo zranenie, takže nedokážu odolávať silným prúdom a vlnám, snaha uniknúť loviacemu dravcovi alebo naopak, pokus o zajatie koristi.
Pri týchto prípadoch však ide o jednotlivcov, nie skupiny. Podľa NASA by dôvodom zvláštneho správania týchto zvierat mohla byť aj slnečná búrka. NASA sa túto alternatívu v najbližšom čase chystá hlbšie preskúmať.
Biológ Vladimír Kováč z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave si myslí, že ide o súčinnosť niekoľkých faktorov, ktoré spôsobujú masívne vyplávanie veľrýb. „Najpravdepodobnejšie je, že pri uviaznutí súčasne spolupôsobí niekoľko faktorov naraz. Podľa jednej teórie je vyplávanie živých zvierat na breh spôsobené zlyhaním navigácie, najmä ak má uviaznutie masový charakter. Predpokladá sa, že magnetické pole Zeme, ktoré veľrybotvaré využívajú pri navigácii, ich niekedy zavedie do pobrežnej ‚pasce‘,“ povedal odborník pre Denník N.
Kováč dodal: „Oceánske druhy nemajú s pobrežným prostredím skúsenosti a nedokážu sa vrátiť späť na otvorené more. Anatomické štúdie objavili v mozgu a lebke niektorých druhov veľrybotvarých drobné kryštáliky magnetitu, látky, pomocou ktorej je možné vnímať magnetické pole. Je teda pravdepodobné, že veľrybotvaré skutočne vnímajú magnetické pole a riadia sa podľa neho pri navigácii, podobne ako hmyz, vtáky, a dokonca aj človek. Teória magnetickej navigácie tiež vysvetľuje, prečo mnohé zvieratá, ktoré ľudia vrátili do vody, opakovane vyplávali na breh. Riadili sa jednoducho podľa toho, čo im dovtedy spoľahlivo slúžilo, a na iné okolnosti nehľadeli.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Tomáš Kolár































