Denník N

Na Facebooku môžeme žiť aj po smrti. Ak si tak nastavíme profil a má ho kto spravovať

Tomáš Hrábek. Foto N - Andrej Bán
Tomáš Hrábek. Foto N – Andrej Bán

Počas rozhovoru s autorom knihy Smrť na Facebooku to slovo nepadlo, bolo však neustále v pozadí – nesmrteľnosť.

Rodák z Kežmarku Tomáš Hrábek napísal knihu plnú znepokojujúcich úvah súvisiacich s koncom života a Facebookom. Vyštudoval digitálne médiá a sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne, dnes pracuje v reklame.

Čo vás viedlo ako 28-ročného muža ku skúmaniu fenoménu smrti?

Začal som pred siedmimi rokmi, keď som na sociológii v Brne uvažoval, čomu sa venovať. V prvom rade som „zabrúsil“ do náboženstva. To je oblasť, ktorá ma fascinuje asi najviac.

Ste veriaci?

Nie, náboženstvo je pre mňa ako spoločenského vedca objekt na skúmanie. To mi umožňuje, nazdávam sa, potrebný odstup. Aj keď ste neveriaci, dá sa náboženstvo skúmať s rešpektom a úctou. Podobne ako smrť. Nemôžete mať predsudky. A čo je pre mňa ešte dôležitejšie, nemali by ste to hodnotiť z hľadiska, či je viera niečo dobré alebo zlé. Skôr ma zaujímajú efekty, vplyv na človeka a spoločnosť, aký má efekt inštitúcia náboženstva a či môže plniť funkciu iných inštitúcií.

Žije človek aj po smrti?

Na Facebooku môže. To je čosi, čím by sme sa už za života mali zaoberať. Klásť si otázky: chceme byť prítomní na sociálnej sieti aj po svojej smrti? Dnes nám už Facebook dáva možnosti, čo sa má stať s naším profilom po našej smrti. Napríklad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Facebook

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie